... že tomu tak chvála pánu Bohu nie je :-)
Stala sa mi taká situácia:
Kolegyňa mi trošku uštipačne, podrývačne s vulgarizmom vo vete vyčítala istú záležitosť. Samozrejme mala na to právo, lebo mala pravdu. No nedalo mi jej vytknúť ten tón, akým sa so mnou bavila. Tak som spustil:
"Evička, máš pravdu, ale nemusíš na mňa takto vulgárne. Rozprávaš sa so mnou akoby som s Tebou kravy honil!"
Vzápätí to prišlo. Hej, bolo to ticho. Hrobové ticho. Ďalšie tri kolegyne sa na mňa pozreli, zdvihli začudovane obočie a neveriacky na mňa pozerali.
"To si piš, že som nehonila. Ty úchyl!".
"Ty nie si úchyl, Ty si rovno zoofil!", pridala sa ďalšia.
Mne v tej chvíli došlo, čo som vlastne povedal. Lenže mne to pripadalo normálne. Nie preto, že by som mal byť úchyl - o tom neviem, ale preto, že som východniar. Vysvetlím. Keď som bol malý chlapec - základná škola, dedko mal kravy a tie trebalo takmer každý deň vyhnať von z chlieva na lúku pásť sa. Teda tu má pôvod to slovo: vyhnať na lúku pásť sa. A tak sme honili kravy po lúkach - naháňali občas keď sa zatúlali do kríkov. A je to český výraz - od slova honit - hnát.
O tom, že to slovo má aj iný význam som v tých časoch nevedel a pripadalo mi to normálne. Teraz, keď som povedal tú vetu mi to prišlo úplne normálne a vôbec som nemal na mysli ten iný význam. Lenže, márne bolo moje vysvetľovanie, nepochodil som. Zábava bola celý deň.
V okrese Humenné sa bežne stretnete s tým, že prejdete z jednej dediny do druhej a ľudia úplne ináč rozprávajú. Pritom sú len kilometer od seba vzdialené. Nárečí je tu požehnane. Navyše je to oblasť, kde sa bežne stretnete s nemeckými, ruskými, poľskými, maďarskými, českými a mnohými ďalšími inojazyčnými slovami.
Príklad:
Ta moja stara babka še s kohútom porichtovala, zrobila sebe i nam frištyk, zišla dolu po karadyčoch na chodbu. Vžala vedro a išla vonkaj na dvur. Stadzik rovno do chľiva Maľinu podojic i vyčesac a nakarmic. Kedz še vracila, obľekla še, vžala kabelku, nove kapce na nohy, chustku na hlavu a išla na motorku do vároša. Kedz še poobedze vracila, furt nam pedro kupila. :-)
My východniari to máme občas ťažké tutok v Bratislave. Nehovorím už o tom, že netuším kedy sú dva a dve, že na ruke mám hodinky - pritom mám len jeden kus na ruke, že budem ísť domov a nie že pôjdem domov ... a tak príkladov by sa ešte našlo mnoho. Dôležité však je, že aj keď chcem tutok s vlkmi žiť, snažím sa s vlkmi vyť, ale neprestávam byť Východniarom a neprestávam byť hrdý na to, že pochádzam odkiaľ pochádzam a dokážem sa zasmiať aj sám na sebe. Takže príjemnú zábavu :-)
