Ďalšie leto obyčajnej práce, alebo práce doma na Slovensku, by bolo niečo, čo by ma nenapĺňalo.
Po februárovej premene, nájdení sa v AIESEC práci, objavení Toastmasters, NDK výzve a objavení toho, čo od života chce, muselo prísť niečo výnimočné. Náročnejšie.
Tento týždeň mi na um prišla myšlienka Ernesta Hemogwaya zo slávnej knihy Starec a more. Znie. Človeka možno zdrviť, ale nie poraziť. Najdôležitejšou vecou, ktorú som si uvedomil, že človek poráža sám seba a je len na ňom, ako sa s tým vyrovná. Reakcie na okolnosti, nie okolnosti...
To, ako sa cítim, to čo som prežil, sú presne tie veci, ktoré som chcel zažiť, to boli dôvody, prečo som sa rozhodol ísť do Ameriky. Nemyslel som, že to bude tak ťažké sa vzchopiť a bojovať a bojovať za to , čo chcete, tak ťažké žiť podľa svojich hodnôt. Občas sa cíti ako rozpoltená osobnosť. Nejaká čať sa búri, chce utiecť, tak intenzívne, iná tu musí ostať a pokračovať, bojovať, aj ked je to náročné., splniť sľuby, ktoré som dal sebe.
Život človeku prináša nečakané situácie,, nečakané výzvy, ktoré musí prekonať, preskočiť alebo obísť ,aby mohol obísť. To je to, čo človeka posúva dopredu. Uvedomil som si, ako veľa sa musím učiť, ako veľa, keď niečo chcem v živote dosiahnuť.
Nikdy by som neveril, že takáto skúsenosť dokáže tak veľa vykryštalizovať o človeku, ukáže pravý charakter človeka, a to či má silu vstať a pokračovať, bojovať, bojovať za to, čo v živote chce, za svoju víziu.
Týchto pár riadkov, je len spleť nesúrodých myšlienok, mysľomisa, ak je niekto fanúšikom Harryho Pottera... Dva dni dozadu som zistil náhodou, že už je vypustený ďalší a posledný film. :)
Dúfam a verím, že už to bude len lepšie....
