Kdesi som čítal, že internet je najlepšie miesto, kde sa dá stopercentne klamať. Tak neverte mojim slovám ani fotografiám. Snímka portrétu: Fero Demský Zoznam autorových rubrík: Fotografia, Z môjho herbára, Záhrada, Súkromné, Šport, Nezaradené
Jarné slniečko nás láka čoraz viacej do našich záhradiek. Ja osobne obmedzujem pestovanie zeleniny. Na uhorky, paradajky a papriku mám ešte čas, tak v týchto dňoch si v záhrade v pohode popíjam podvečernú kávičku. Spoločnosť mi robia rozkvitnúté narcisy, tulipány, prvosienky, šafrán a iné. Po dlhšom čase sa chcem s vami podeliť o dnešné zábery žlto kvitnúcich kvetov.
Kým na niektorých slovenských svahoch je lyžovačka v plnom prúde, v našom regióne a v mojej prídomovej záhradke je stále príjemná jeseň. niekedy mám dojem, že skôr jar. V plnom kvete je nechtík lekársky a iberky. Na nechtíku sedela (akási čudná) včela. O takomto čase (včera), to je nezvýčajné. Rýchlo však zmizla, takže som ju nevyfotografoval. Pri posledných prácach v záhradke som naďabil aj na lienku (snímky inokedy), ale najväčšie prekvapenie pre mňa bol objav zrelej jahody. Je to síce okrasný druh, ktorý pestujem v skalke, no ani zďaleka som nepredpokladal, že bude veselo rásť v týchto dňoch. Tu sú dve fotografie tejto jahôdky o veľkosti asi 12 mm.
V našej obývačke polietávala mucha. Bol to pekný kus. Preto som využil možnosť spraviť si z nej portrét. Celkom obyčajný, vraj supermakro...
Tému voda vo fotografii na blogu (viď vodný živel Merceryho) chcem doplniť tiež niekoľkými zábermi. Malý nenápadný potočik v jovsanskom lese neďaleko Zemplínskej šíravy ma vždy lákal k jeho fotografovaniu. S kamarátom sme ešte 3. septembra nafotili pár desiatok skúšobných záberov. Pôvodne som ani nemal v úmysle ich zverejniť na svoj blog, ale prečo nie. Mojím snom je ešte nafotiť pekný vodopád, no najprv ho musím nájsť... Na rozdiel od Ľubomíra Merceryho som použil kratšie časy, okolo 1 až 2 sekúnd a pri niektorých snímkach ešte kratšie. Veď sami uvidíte rozdiel v rozmazanosti.
Hoci mám pre svoj blog pripravené fotografie kvetiniek, motýľov aj vtáčikov, dnes urobím hneď dve výnimky. Vyfotografoval som obyčajné, dosť staré reťaze v našom meste. Tentoraz sa vzdávam aj farebného podania... Či som urobil dobre? Neviem. Pri fotografovaní nepríjemne pršalo, pár kvapiek sadlo aj na môj foťák, no mne skôr išlo o tie na reťazi. Po chvíľke bol mokrý aj chrbát a tak som radšej zutekal skryť sa. Keby som tak mal dáždnik...
Milujem prírodu, láka ma svojou neopisateľnou krásou. Jedinečné tvary ŕastliniek i hmyzu ma neustále provokujú. A keďže vlastním fotoaparát, cítim nutnosť túto krásu fotografovať. Pravda, so striedavými výsledkami, ale je to o dobrom pocite z vlastných fotografií. Aj tieto, ktoré dnes zverejňujem, sú klasické, no potvrdzujú len to, že je ešte leto a príroda žije...
Do našich záhrad zavítajú aj osy. Mnohí z nás ich považujú za otravné tvory. Treba však vedieť, že tento hmyz sa veľmi významne podieľa na udržiavaní prírodnej rovnováhy. Osy kŕmia svoje larvy prevažne mäsom iného hmyzu. Napríklad robotnice osy saskej ustavične vláčia do hniezda rôzny hmyz, ktorý až na povrchu hniezda zbavujú krídel, nôh a iných častí. Niekedy je pod takýmto hniezdom kopa odpadkov z tejto činnosti. Na udržiavaní prírodnej rovnováhy majú podiel hlavne hojné druhy ako sú: osa obyčajná (Vespula vulgaris), osík galský (Polistes gallicus), osa saská (Dolichovespula saxonica), osa lesná (D. silvestris) a veľa iných.
Hoci sa ochladilo a slnečných lúčov je v týchto dňoch pomenej, záhrady nestrácajú na svojej kráse. Som toho názoru, že pri zamračenom počasí sú kvety v nej fotogenickejšie. Dosť neznášam, ak mi pri fotení slnko páli na chrbát a kvety sú zaliate slnkom a nežiadúcim tieňom. Ak nefúka vietor a neprší, pracuje sa v pohode. Nedostatok svetla nie je až takou prekážkou. Keďže nemám rád dlhé komentáre, dovoľujem si ponúknuť pár snímok kvetov (Cínie, phloxy a ozdobné dyňky), ktoré práve skrášľujú moju záhradu.
Včera večer ma od počítača odtrhla manželka, keď zakričala, že v kuchyni máme kobylku. Makro v nočnú hodinu som fotiť nemal chuť. Krásne zelené stvorenie som odchytil do malej fľaštičky. Dnes ráno sa v našej záhrade odohrával makro príbeh. Len čo som uvoľnil veko fľaštičky, moja kobylka pekne vyletela do záhrady. S fotoaparátom som ju naháňal po jahodovom záhone i medzi cíniami. Fotky som spravil, ale bolo to o ničom. Pozadie nie poľa mojich predstáv. Neskôr sa hádam unavila a trochu pózovala na miestach, kde som ju jednoducho umiestnil. Po vycvakaní okolo 60-tich záberov si kľudne odletela... Sebakriticky priznávam, že z nich som ledva vybral týchto pár, ktoré sa mi ako-tak pozdávajú. Ostatné skončili v koši. Veď ešte bude príležitosť. Som presvedčený, že ide o kobylku zelenú (Tettigonia viridissima), ktorá patrí medzi rovnokrídlovce. Dorastá až do 42 mm. Žije väčšinou na stromoch a kríkoch. Živí sa rastlinnými voškami. V teplých dňoch usilovne cvrliká. A teraz prosím, pozrite foto.
Dnes som sa rozhodol zmeniť tému. Mám síce nafotených pár kvetov, ale tentoraz ponúkam minipríbeh našej hrdličky. Tieto vtáky hniezdia blízko nášho rodinného domu, a tak v podvečer pravidelne sedávajú na elektrické vedenie priamo pred našimi oknami. Možno niekedy v budúcnosti sa budem venovať vážnejšie aj fotografovaniu vtáctva. Začínam skromne, cvičnými zábermi spred nášho domu, ale neskôr už musím navštíviť voľnú prírodu... Ponúkam malý príbeh jednej z hrdličiek z našej ulice...
Neviem ako niektorý fotograf môže tvrdiť, že trpí vyčerpanosťou. Na svete je predsa toľko krásneho, čo sa dá fotografovať. Témy sa vyčerpajú iba zdanlivo, veď aj to isté sá dá fotografovať donekonečna. O prírode to platí dvojnásobne. Mení sa ročné obdobie, mení sa svetlo, mení zorný uhol...aj pohľad fotografujúceho. Moja kratšia odmlka nikdy nesúvisí s vyčerpanosťou, ale so zvyšujúcou sa autoreflexiou a tiež so zaneprázdnenosťou. Ani teraz sa nebudem rozkecávať. Svoj blog dopĺňam ďalšími zábermi. Samozrejme, môžte nakuknúť a prehodiť pár slov v diskusii...
Aj po dnešnom výlete ma príroda presvedčila, že nič jej nemôže stáť v ceste. Stále sa rozvíja a kvitne. Veď už prišlo letné počasie. Je spojené aj s búrkami. Po necelých dvoch hodinách môjho pobytu medzi kvetmi sa ozýval hrmot, čo bolo predzväsťou búrky. Bol to signál okamžite sa vrátiť domov, akože ináč bicyklom. Stačila by jedna minúta a zmokol by som do nitky. Fotoaparát som vybalil a po zapojení do PC ma milo prekvapila informácia, že od apríla počítadlo zaznamenalo prvú tisícku záberov. Pravda, mnoho ich bolo zmazaných, ale niektoré predsa len ostávajú na harddisku. Z nich po troške uverejňujem na blogu, aby urobili radosť milovníkom kvetov a potešili aj krajanov - mojich priateľov v zahraničí...
Prírodu nezadržíš. Bez ohľadu na to, aké výkyvy počasia nás prenasledovali a uberali z našej nálady, flóra sa nezadržateľne rozvíja. To len paradajky a paprika v našich záhradkach akoby boli zakliate... Dúfam, že sa po oteplení dajú opäť dokopy. Ja som si dnes konečne našiel čas na krátky výjazd do voľnej prírody a nestačil som sa čudovať, aká krása ma privítala. Vyfotiť to všetko - to by nebolo v mojich silách a ani technické možnosti môjho fotoaparáta by to nezvládli... Preto len pár fotiek. Nie je to žiadny Egypt ani Malorka, iba kúsok našej slovenskej prírody v okolí Michaloviec. Ďalšie foto nabudúce...
Pažitku (Allium schoenoprasum) som pred niekoľkými rokmi posial do záhrady z dekoratívnych dôvodov. Významné miesto má však najmä v kuchyni. Čerstvo pokrájaná pažítka priam zázračne zlepší chuť mnohých jedál. Obsahuje veľa vitamínov. Pridávame ju do polievok, šalátov, k zemiakom i do jedál z vajec. Maslom s pokrájanou pažítkou ozdobujeme mäso pečené na grile a ryby. Pažítkou môžeme nahradiť surovú cibuľu v hamburgeroch na zjemnenie chuti. Ochucujeme ňou maslo, smotanové syry i jogurtové omáčky a dávame ju na opekané zemiaky, do pást z plnotučného syra. Pažítka dobre znáša mrazenie, sušením výrazne stráca na chuti aj farbe. Pažítku sa odporúča pridávať do varených jedál až ku koncu prípravy – varenia, Počul som aj o pažitke čínskej (Allium odorum, syn. Allium tuberosum). ktorá sa tiež používa ako prísada do čerstvých šalátov a k príprave najrôznejších pokrmov. Ak máte nejaké postrehy z pestovania a použitia tejto zeleniny, môžte diskutovať.
V mojej záhrade mám aj rastlinu, ktorú až donedávna som považoval za burinu. Myslím si, že orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) si zaslúži viac pozornosti. Aspoň ja si ho začínam vážiť, nechávam túto trvalku rásť v skalke. Zvyčajne sú kvety modré (viď blog Milana Barloga), no moje majú inú nápadnú farbu. Tento krásavec kvitne v máji a v júni, v dospelosti dosahuje výšku až 80 centimetrov. Orlíček má pôvod v Európe, záhradkári ho považujú za záhonovú rastlinu, ktorá vyžaduje humóznu a vlhkú pôdu… Keďže už pár dní kvitne, využil som príležitosť zafotiť si…
Nedávno mi priateľ povedal, či by som nemohol vyfotiť aj nejakú krajinku. Zatiaľ ho musím trochu sklamať, lebo pre zaneprázdnenosť nemôžem vytiahnuť päty z domu. A ako sa hovorí: Bližšie košeľa ako kabát, takže do prídomovej záhrady mám naozaj iba pár metrov... Preto aj nasledujúce fotografie sú opäť z kvetov. Nech vám spríjemnia nedeľu.
Práca v záhradke i pri malých rekonštrukčných úpravách v dome mi teraz nedovoľujú siahať po fotoaparáte tak často ako by som si prial. Niet času ani na výlety do prírody. Viem, prichádzam o veľa. Najmä, keď je príroda v plnom májovom rozkvete. Zbližovanie s novým foťákom tiež chvíľku potrvá, no verím, že o pár týždňov bude všetko v tých správnych koľajách. Napriek spomínaným obmedzeniam prinášam ďalšie snímky kvetov. Trochu som ich zarámoval. Ak sa práve rámčeky nepozdávajú, nevšímajte si ich. Obsah je dôležitejší...
Každým dňom sa v záhradkách rozvíjajú nové kvety. Očarujú svojimi farbami i tvarmi. Je to naozaj príjemný pocit posedieť si uprostred záhrady s rodinou, vypiť voňavú kávičku a pritom sa pokochať pohľadom na výsledky svojej práce. Veď aj s pestovaním kvetov sú určité starosti. Túto prácu my záhradkári však považujeme za relax. Ja navyše tieto kvety dokumentujem, tak relaxujem dvakrát...
V posledných hodinách pribodlo na blog veľa pekných záberov z flóry, z voľnej prírody i zo záhradiek. V mojej prídomovej oáze kvitne už veľa kvetov. A samozrejme pestujem aj pár ovocných stromov, ktoré sú v týchto dňoch obsypané kvetenstvom. Či bude úroda ovocia bohatá, to ťažko povedať. Vlani sa na mojej jonathanke nič neurodilo. A tohto roku? Kto vie? Ponúkam pár skromných záberov kvetov tejto jablone.
Príroda sa prebúdza neuveriteľným tempom. Flóra sa pýši svojím prvým kvetenstvom, ktoré nás očaruje na lúkach, v lese i v našich záhradkách. V tej mojej už konečne začali kvitnúť tulipány. Mám nejaké nové odrody, mám tiež nový fotoaparát, začínam tak trochu odznova. Tohto roku sa chcem ešte viac zblížiť s makro fotografiou, tak mi držte palce. Mnohí mi dáte zapravdu, že táto oblasť fotografie nie je tak jednoduchá...
