Na hranici nič nového

O zážitkoch z ukrajinskej hranice aj o tom, ako túto krízu môžeme spoločne zvládnuť dlhodobo.

Na hranici nič nového
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď som sa 24.2. zobudila a pozrela sa na telefón, ako prvý som videla post mojej známej - novinárky: „Toto je to ráno, do ktorého sa nikto nechce zobudiť.“ V tom momente som vedela, že je zle. Veľmi zle. Na prvé dni začiatku vojny si spomínam ako na jednu veľkú zmes šoku, miernej paniky a neustáleho sledovania slovenských a zahraničných médií. Tie dni som mala pocit, že keď nesledujem správy z Ukrajiny, nerobím nič (zmysluplné).  

V práci, kde sa primárne venujeme vzdelávaniu mladých, sme tému vojny na Ukrajine otvárali so žiakmi už od prvých dní. Prirodzene sa o to zaujímali, už vtedy vedeli o invázii obdivuhodné množstvo overených informácií a prejavovali veľkú mieru solidarity.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Približne týždeň po začiatku vojny sa ku mne dostala výzva vypomôcť na hranici od neziskovej organizácie, pre ktorú dlhodobo dobrovoľníčim. O pár dní som už stála na tmavej autobusovej stanici v Sobranciach a hľadela na dopravnú značku smer Vyšné Nemecké. Nad hlavou mi lietali vrtuľníky, po ceste sa šinuli kamióny plné vojakov a hasičské autá. Cítila som sa ako v nejakom zvláštnom predapokalyptickom filme a neverila, že toto sa deje tu a teraz.   

V mnohých reportážach z hraníc sa človek dozvedá o osudoch ukrajinských ľudí, ktorí práve prešli hranicu. Mňa sa však paradoxne najviac dotkli príbehy a postoje mojich ukrajinských kolegov – prekladateľov. Napriek tomu, že všetci žijeme na Slovensku, naše svety sa nikdy nepretli, až kým sme sa spolu neocitli na niekoľko hodín a dní na hranici. Študent vysokej školy, ktorého rodné mesto v deň našej nočnej služby Rusi začali bombardovať. Anestéziologička, ktorej manžel aj otec už narukovali a bojujú. Trpezlivosť a odhodlanie, s ktorými prekladali a pomáhali svojim krajanom, zatiaľ čo ich najbližší boli v priamom ohrození života ma dojímali a prekvapovali zároveň.   

SkryťVypnúť reklamu

Niekoľko týždňov po návrate z hranice som sa zúčastnila dobrovoľníckeho stretnutia a keď na ňom riaditeľka organizácie hneď na začiatku poznamenala, že momentálne na Slovensku zažívame bezprecedentnú vlnu občianskej angažovanosti a solidarity, zaskočilo ma to. Napriek rozšírenému stereotypu o pohostinných Slovákoch, ktorý sa odovzdáva z generácie na generáciu, prvé slová, ktoré sa mi s nami ako národom spájajú, nie sú občianska angažovanosť a solidarita. A už vonkoncom nie voči utečencom. Mala však pravdu.  

Stačí sa pozrieť na Facebook. Aspoň teda na ten môj. Jedna skupina ľudí zdieľa svoje zážitky z výpomoci na hraničných priechodoch, v koordinačných centrách, skladoch s materiálnou pomocou a z doučovaní slovenčiny. Ďalšia skupina horúčkovito zháňa informácie, prácu, školy a škôlky pre ukrajinské rodiny, ktoré u seba ubytovali. Možno je to len moja bublina, ale dodáva mi to obrovský pocit nádeje.  

SkryťVypnúť reklamu

Zároveň však posledné dni takisto vnímam, že dobrovoľníkov ubúda a sklady, ktoré ešte pred pár týždňami praskali vo švíkoch sa pomaly vyprázdňujú. Vlna spochybňovania faktov, závisti a frustrácie zato narastá. Po prvotnom šoku, kedy sme ako ľudia vypäli sily a prinášali bezprecedentné obete vo forme času a peňazí, prišlo uvoľnenie. Fungovať takto dlhodobo totiž nie je ani zdravé, ani udržateľné.  

Táto kríza však neskončí zajtra, o týždeň, ani o mesiac. Veľa z nás už pomohlo a chce pomáhať aj ďalej, ale strácame sa v množstve informácií a výziev a máme problém nájsť si pre nás dlhodobo udržateľnú formu podpory. Nižšie nájdete niekoľko odkazov na tipy, ako spracovať pocity z tejto krízy a nájsť si vlastnú cestu, ako sa udržateľne zapojiť. 

SkryťVypnúť reklamu

Tak, aby sme ako spoločnosť vydržali a aby náš národ pojmy ako občianska angažovanosť a solidarita vystihovali aj o rok. 

Aj touto formou ďakujem vedeniu Nadácie otvorenej spoločnosti za uvoľnenie z práce a možnosť vypomôcť.  

Michaela Danišová 

Nadácia otvorenej spoločnosti OSF

Nadácia otvorenej spoločnosti OSF

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Nadácia otvorenej spoločnosti, Bratislava vznikla v roku 1992 s cieľom podporovať a budovať občiansku spoločnosť na Slovensku a propagovať hodnoty otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracie. Od svojho vzniku bola NOS-OSF súčasťou rodiny nadácií známych ako Open Society Foundations, pôsobiacich vo viac ako 70 krajinách na celom svete. V roku 2013 sa Nadácia otvorenej spoločnosti osamostatnila od zakladajúcej organizácie a v rámci medzinárodnej siete OSF dnes už nemá status členskej organizácie. Nadácia sa zameriava na programy na podporu inkluzívneho vzdelávania, rast občianskej spoločnosti, podpory slobodných médií a slobody prejavu či podporu kritického myslenia. Medzi jej hlavné projekty patria Otvorené školy, Novinárska cena a Fond investigatívnej žurnalistiky, Aflatoun či program Stronger Roots for Civil Society. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
INESS

INESS

108 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu