
Senáty mlčia? Nepýtajú sa svojich "podriadených" Magnificencií, Spektabilít a Honorabilít? Nediskutujú?
Pýtajú sa aspoň sami seba? Pýtajú sa verejnosti, rodičov, daňových poplatníkov, keď už im neodpovedajú? Apelujú na politikov a iných majiteľov a "majiteľov" mešcov?
Alebo iba pasívne a rezignovane vyčkávajú v kútiku svojej funkcie, dúfajúc, že sa ich nikto nespýta na ich zodpovednosť za nimi zvolené Magnificencie, Spektability a Honorability?
V novembri 1989 išlo o slobodu. Aj o tú akademickú, možno o tú najviac. Slobodu názoru, myslenia, pochybovania, diskusie. Vyštrngali sme si ju až do zákona, máme ju tam zakotvenú.
Lenže posledné dni a týždne opäť ukazujú, že s ňou nevieme narábať, nedostali sme ju tak hlboko pod kožu, až do génov, aby sa nám automaticky rozsvietila kontrolka, keď je tá sloboda v ohrození. Lebo slobodu názoru neohrozujú iba nátlak, vyhrážanie sa, diktatúra či väznenie, slobodu názoru ohrozujú aj
tolerovanie podvodov a klamstiev,
mlčanie, keď sa čaká otvorené vyjadrenie názoru,
skrývanie sa za paragrafy, keď sa čaká transparentnosť,
nedvihnutie ruky či hlasu, keď je potrebné niekomu vyjadriť podporu,
eufemizmy, keď je potrebné jasne pomenovať veci a hovoriť jednoznačné áno, áno - nie, nie.
Tam a vtedy začíname slobodu názoru v spoločnosti vymieňať za pohodlnosť, servilnosť a poddanstvo, ktoré zákonite časom vedú späť do neslobody a otroctva.
Kedysi sa očakávalo, že elita národa bude tá, ktorá bude formulovať tieto princípy, bude ich "strážiť" pre celú spoločnosť a bude bedlivo sledovať a upozorňovať na akékoľvek náznaky ohrozenia slobody názoru. Aby sa čo najlepšie využil potenciál, ktorý elita pre spoločnosť predstavuje, dostala výsadne postavenie, ktoré sa premietlo do vytvorenia historicky rôznych inštitútov, senát je len jedným z nich.
Akademický senát by mal spĺňať tieto atribúty, mal by napĺňať takéto poslanie.
Ilustračný obrázok zasadania starorímskeho senátu na začiatku tohto článku je úmyselne symbolicky iba v odtieňoch čiernej a bielej farby.
Nemali by tie senáty skôr vyzerať názorovo takto, farebne?

Nemali by senáty byť "strážcami" slobody názoru a upozorňovať na jej ohrozenia?
Čo vy na to, panie senátorky, páni senátori? Vyzerajú? Strážia a upozorňujú?
To je vaša, osobná zodpovednosť, nie niekoho iného.