Presviedčali ste nás všetkých, vrátane vlastných študentov a pedagógov, že nemôžete zverejniť žiadnu informáciu v prípade utajnenia rigoróznej práce A.D., lebo potrebujete právnu analýzu - pritom prakticky od samého začiatku ste mali priamo u seba jednu, ktorá hovorila, že postup zneprístupnenia práce nebol lege artis. A keď vám ju de facto potvrdila analýza a vyjadrenie, ktoré zverejnilo Ministerstvo kultúry SR, zaryto ste mlčali a tvárili sa ako hluchý, slepý a nezúčastnený človek.
Presviedčali ste nás všetkých, že nemôžete zverejniť žiadnu informáciu ohľadom celého rigorózneho konania
dátum konania skúšky (ten jediný ste napokon voľky-nevoľky priznali, údajne 21.6.2000), ale nikomu ste neukázali protokol, ktorý by to dosvedčoval)
meno zadávateľa témy pre rigoróznu prácu a dátum zadania
meno vedúceho/konzultanta práce (podľa súčasných predpisov nie je taký človek nevyhnutný, otázka, či pred 18 rokmi to bolo tak isto, zostáva tiež nezodpovedaná)
mená oponentov rigoróznej práce a dátumy, kedy oponetské posudky vypracovali
mená členov skúšobnej komisie
lebo vraj potrebujete súhlas týchto osôb. Ale obhajoba rigoróznej práce je zo zákona verejná, na obhajobe oponenti verejne čítajú svoj posudok aj so záverom svojho posudku, oponentské posudky sú vlastníctvom školy a nie oponentov a už tobôž nie študenta. Celá obhajoba je verejná, jedinou neverejnou časťou je rozhodovanie komisie. Vyhlásenie výsledku konania je opäť verejné. Napriek opakovaným súkromným aj verejným žiadostiam o tieto informácie, jedinou Vašou odpoveďou bolo mlčanie. Zbabelé, hanebné a normálnemu človeku nepochopiteľné.
Snažili ste sa nás presvedčiť, že máte záujem o vyriešenie situácie (zrejme pod tlakom) tým, že ste dali verejnú výzvu A.D., aby Vám vraj "uvoľnil ruky" a povolil opätovné sprístupnenie jeho práce. Neviem, kto Vám to poradil a aký strategický cieľ ste sledovali tou výzvou, v danej situácii a tom čase už bolo takmer všetkým jasné, že problém nie je v samotnej práci (či je dokonalá alebo nie, či ju chce niekto zneužiť, manipulovať, ako to niekto paranoidne splietal), ale v otázke, či celý proces rigorózneho konania nebol iba papierovým divadielkom, podvodom a obyčajným, prepáčte za výraz, sprostým obchodom. Otázka už nestála tak, či je alebo nie je samotná práca plagiátom či úplnou kópiou, ale či udeľovanie titulov nebola iba "pásová výroba a obchod".
A potom prišlo "veľké finále": pompézne a bombasticky, nafúkano a primitívne Vás a Vašu univerzitu v priamom prenose "potopil" Váš protežant (áno, jednoznačne to je Váš protežant, lebo utajenie práce u vás dokázal vybaviť za pár hodín, pričom iní žiadatelia za mesiac nemajú ani len odpoveď!). Odtajnil vraj neutajenú prácu a v priebehu niekoľkých hodín vedelo celé Slovensko, že na Vašej univerzite sa podarilo obhájiť a získať titul s tou istou prácou, na tej istej katedre, o necelý rok neskôr (čiže takmer určite pred tými istými pedagógmi, pravdepodobne aj s tými istými oponentami) inému právnikovi!! Väčší priamy dôkaz úplného zlyhania katedry a univerzity ste si ani nemohli "priať". Áno, isto sú to zlyhania nie inštitúcie per se, ale zlyhania konkrétnych ľudí - ale ich mená Vy zatajujete, Vy nepriamo obhajujete, namiesto toho, aby ste hájili záujem a meno Vašej univerzity, Vašich zamestnancov, Vašich študentov. Stačilo včas zaujať priamy, čestný, otvorený a transparentný (to je to, čo stále verejne zdôrazňujete o Vašej univerzite - transparentnosť) postoj a zverejniť mená, dátumy, časy, ukázať "na kameru" dokumenty! Vyjadrenie pracovníka knižnice Vašej univerzity, že rigorózna práca v roku 2000 nemusela obsahovať zoznam použitej literatúry, je len trpkou a smiešno-smutnou čerešničkou na celej situácii.
Z celej tejto trápnej kauzy je nám všetkým veľmi ťažko a smutno. Jej výsledkom totiž nie je zistenie, že nejaký (v podstate bezvýznamný pseudo-) politik v tejto krajine používa neoprávnené nejaký akademický titul (ktorý okrem jeho vlastného ega nikoho nezaujíma a k ničomu ho ani neoprávňuje ani nezaväzuje), ale poznanie, že akademická pôda je u nás pravdepodobne naprieč spektrom fakúlt, univerzít a vysokých škôl prerastená korupciou, podvodmi a kupčením. Vy ste - či chtiac alebo nechtiac - ukázali obrovským prstom na všetky vzdelávacie inštitúcie, vrátane tej, ktorú momentálne reprezentujete Vy osobne. Tým prstom hovoríte nám všetkým - pozor, nie sme takí, ako sa tvárime, nerobíme tak, ako tvrdíme, nedávame to, čo očakávate.
Naozaj to bol Váš úmysel, Váš cieľ?
Podľa súčasného vysokoškolského zákona škola nemôže odobrať udelený titul absolventovi štúdia ani ak zistí dodatočne, že daný absolvent nesplnil zákonom predpísané podmienky (či už podvodným konaním študenta alebo školy). Nesúhlasím síce s týmto tvrdením, lebo aj dnes to škola môže dosiahnuť, len k tomu potrebuje súd - ergo musí podať žalobu a požiadať o také rozhodnutie súd. Takýto zákon určite potrebuje minimálne v tom ustanovení novelu, ale o tom sa v týchto končinách rozpráva už dlho, predlho. Lenže súčasný vysokoškolský zákon ani mne, ako absolventovi, neumožňuje vrátiť či vzdať sa svojho akademického titulu ako prejav nesúhlasu s protizákonným, nečestným či nemorálnym konaním školy ako inštitúcie - viem, znie to tak naivne, ako prázdne gesto s nulovým účinkom. Ale tak vyzeralo aj gesto Jána Palacha...
A možno stačilo v nadpise prosto vynechať v slovese prvé písmeno "s" a použiť prítomný čas.
Poznámka pod čiarou:
Nedá mi sa ešte nevyjadriť k jednej veci pri akademickej obci - prelínanie rôznych funkcií, postov a zamestnaní. Rektor univerzity je post natoľko vážený a vážny, že mu patrí plné nasadenie človeka, ktorý takúto funkciu zastáva. Nie som presvedčený, že to môže niekto robiť naozaj s celým potrebným nasadením svojich síl, ak zároveň chce zastávať funkciu poslanca, hoci aj len v lokálnej politike, alebo výkonnú riadiacu funkciu na inom orgáne či inštitúcii verejnej moci, štátnej správy prípadne na inej vzdelávacej inštitúcii.
