Lepšie to neviem popísať. V knihám ich ktosi pomenoval elfovia.
To sú tí, ktorými sme v snoch, alebo ktorými chceme byť - keď nás neťaží pozemská sila bytia. Čosi ako motýle, prízraky, víly - poletujú si zľahka sem a tam, tvory ktorým lietať problém nerobí. My pozemšťania, pri každom kroku cítime, ako nás to silou púta k zemi. A oni, oni majú to privilégium vznášať sa, zľahka sa dotýkať dlhými štíhlymi nohami, všetkého len tak, akoby nevedomky, končekmi prstom - listov, kvetov, oblohy....Stretla som dvoch - boli mi najbližší...ona a on.
Ale určite za to platia. Vždy a za všetko sa predsa platí. Taký je zákon vesmíru. A za privilégia, nebyť obyčajným sa musí platiť.
Ťažko a veľa...
Len by ma zaujímalo, čím a ako platia dlhonohí, nosatí a špicatouchí elfovia....
Asi nie našou menou.....
