Príbeh, ktorý sa vlastne nestal

Každý v sebe nosíme pár príbehov, ktoré nemali šancu prísť na svet. Len preto, že sme v danom okamihu nič neurobili, či nepovedali. A tak sa našou vinou vlastne vôbec nič nestalo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Aj u mňa je to tak, on to vlastne ani nie je príbeh, len scéna, ktorá príbehom mohla byť.

Nádherný letný júlový deň. Čas obeda, ja sladkých sedemnásť a blond vlasy skoro po pás. Sedela som v tráve, pri zastávke autobusu Malužiná-Michalovo. Nikde nikto nič. Žiadne auto, človiečik, zviera. Absolútna idyla, ešte aj tie včely a osy pobzukujú melodicky a nie otravne. Z nedostatku inej zábavy pletiem z kvietkov, ktoré mám v dosahu niečo, čo by sa pri troche dobrej vôle dalo nazvať venček. Realista by v tom videl nepodarene zmotané miestne rastlinstvo. Sedím tu preto, lebo čakám, kým príde autobus. Nechcem ním odísť, má ním prísť láska môjho života. Na prvé spoločné prázdniny. Bola som tak nedočkavá, že som neobsedela na chate ale šla som mu naproti 2 km na zastávku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V zákrute cesty, zhora z Čertovice, sa niečo hýbe. Ani ma to veľmi nezaujíma, pretože ja čakám autobus od Mikuláša. Z niečoho sa stane niekto. Bicyklista. Mladý chalan. Tak asi 20 rokov. Zastane, vlastne zaflekuje, postojí a užasnuto na mňa pozerá.

„ Hej, víla. Kde sa tu berieš?“- pozerá na mňa nádhernými čokoládovým očami, aj hlas má taký nádherne čokoládový. Len vlasy má blonďavé, strapaté od vetra.

„Normálne pešo som sem prišla, Čakám na autobus.“

„ Ideš niekam? Odveziem ta?“ - ochotne sa ponúka.

„Nie. Nikam nejdem. Čakám, že niekto príde sem“ – nechce sa mi púšťať sa do rozhovoru a do podrobností. Dúfam, že pochopí, že som zadaná.

SkryťVypnúť reklamu

Ale mladý muž je neodbytný.

„A si odtiaľto? – vypytuje sa.

„Nie. Z Bratislavy.“

Mladý muž sa usmeje.

„To je dobre! Tak tam si ťa nájdem. Aj ja som z Bratislavy. Takú krásnu vílu tam predsa musím nájsť!“

Vychmatne mi z rúk ten nepodarený venček a odfičí dolu asfaltkou smerom na Kráľovú Lehotu.

Včely a čmeliaky ďalej bzučia v tichu prázdnej doliny a v diaľke sa objavuje mikulášsky autobus. 

A mňa až včera po pár desiatkach rokov pri pesničke Nadi Urbánkovej „Stačilo jen zavolat“ napadlo.

Čo by bolo, keby? A či si ten čokoládovooký cyklista s blond vlasmi niekedy spomenul na vílu, ktorú našiel sedieť v tráve pri ceste pod Čertovicou?

Andrea Ostrihoňová

Andrea Ostrihoňová

Bloger 
  • Počet článkov:  160
  •  | 
  • Páči sa:  179x

Som aktívna. Niekedy. Zoznam autorových rubrík:  Cool Curaçaohlavovinyknigy, knihy, booksIrečité ÍrskoNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

312 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu