Napríklad, ja mám doma v kúpeľni vľúdne zrkadlo. Milé a dobroprajné. Vyzerám v ňom vždy dobre. Ja viem, ja viem, mäkké svetlo a také tie veci.
Ale u matinky v chodbe je vyslovene zlomyselné zrkadlo. Nech robím, čo robím, strach a hrôza. A keďže je to zrkadlo veľké, takpovediac, celotelové, ukáže mi vždy všetky vady a nedostatky, o ktorých som ani nevedela. Skoro tak nemilosrdne úprimné, ako jeho majiteľka - moja mama.
Obzvlášť neprajné sú zrkadlá v skúšacích kabínkach obchodov so spodnou bielizňou alebo s plavkami. Nielen, že tam máte pod očami kruhy a jemne nazelenalú farbu postaršieho rozkladajúceho sa utopenca ale nepriame studené svetlo na vašom tele zdôrazní všetky terénne nedokonalosti a vyzeráte ako obstarožná nadrozmerná veľryba v nafúknutom stave.
Špeciálnou kapitolou sú zrkadlá vo výťahoch. Ono sa síce vraví, že to znižuje vandalizmus, lebo každý si hneď obzerá, poťažmo rovno vytláča, vyrážky na nose.
Pre mňa je to čisté peklo. Máme v práci výťahy plnozrkadlové. Na všetkých stranách, teda na dverách nie, je zrkadlo. Od podlahy až po strop. Niet úniku pred svojim zrkadlovým obrazom.
Vidíte sa spredu, zároveň zozadu a ako bonus, aj z boku. Kým sa vyveziem na štvrté poschodie, mám zo seba vizuálnu depku.
Tie nohavice mi na zadku odstávajú, kabát mám pokrčený, vlasy sa mi z gumičky uvoľnili a ježia sa do strán. Ufff.
Cnie sa mi za starým dobrým výťahom z paneláku môjho detstva. Síce vŕzgal a vzdychal ako astmatik pri akútnom záchvate. Mal presklené dvierka a ozdobený bol odkazmi a obrázkami celých generácií mládežníkov. No, nebolo v ňom zrkadlo.
Do zrkadla som sa pozerala len v čase, keď sa mi to hodilo a keď som sa cítila pekná a potrebovala som sa v tom utvrdiť.
Žiaden hypermoderný výťažisko s vyleštenými zrkadlami mi nevnucoval pohľad na tvár plnú vrások, karpiny v očiach alebo odevné defekty.
Budúceho zamestnávateľa si asi budem hľadať tam, kde nemajú zrkadlový výťah.
