Najobľúbenejším mäsom tu na západe Írska je hovadzina. Toľko krásnych kusiskov hovädo - mäsiska som nikde inde nevidela. Treba ale tiež povedať, že k dostaniu sú len určité partie jedlého hoväda. Také časti ako - kližka, môčing, chvost, predné hovädzie s kosťou alebo vôbec kosti, to sa tu vôbec nevidí. O vnútornostiach ani nehovoriac. Asi je to niečo veľmi nemravné, čo končí v psačích konzervách, alebo pomleté na všadeprítomné "hambáče" (čítaj hamburgery).
Väčšina dostupného hovädzieho mäsa je určená na stejky. Menšie nádherne ružovočervené rezy vo veľkosti mužskej dlane, i flákoty rozvaľujúce sa na šírku najväčšej polystyrénovej tácky. Názvy našincovi ani moc nehovoria - sirloin steak (ja viem, sviečková), round eye steak (podľa mňa tiež sviečková, ale podľa všetkého nádherná roštenka), angus sirloin (tiež sviečková, ale zo špeciálneho, mäsovo skvelého, hovädského plemena) a tak podobne. Z gastronomického hľadiska sa írske kravy skladajú len zo sviečkovíc a im podobných partií. Ak ste mäsožravec, červenomäsožravec a stejkofil, ste vo svojom raji.
Miestne kravy sa pasú celoročne na zelenej tráve, pod holým, prevažne zatiahnutým a upršaným nebom. Špinavé hromadné stajne, masívne dávky antibiotík a nákazy z uzavretého priestoru, tu nehrozia. Kravy žijú slobodným chlpatým životom (naozaj sú nadmerne ochlpené vzhľadom k dosť nízkym celoročným teplotám) a sú v podstate kravsky štastné. Jedinú starosť s nimi majiteľ, podľa informácii miestnych, má, že im musí denne dodávať čerstvú vodu na pitie. Bohatší majú na pasienky zavedený vodovod, chudobnejší (menej okravenejší), vozia raz za den autom v bandaskách kravám pitivo na pašu. That´s all. Inak, povedané slovami jednej našej návštevy - "Aha, všetky tie kravy sú býky!". Na mlieko sa tu kravy chovajú len na väčších statkoch, kde ich majú blízko domu a majú možnosti na skladovanie mlieka. Íri kravy veselo pohadzujú po celej krajine - rovnako ako ovce a kde tu i kone. Byť farmárom v Írsku je jednoducho sen. Samopasúci sa dobytok, samorastúca tráva, stále dostupné eurodotácie, stále dostupný Guiness - no radosť pásť!
Pravé írske hoväzie na prírodno vyzerá takto.
Toto je multipack.
A toto je rez z predošlého hovädzieho, v stejkovej úprave, už na tanieri.
(znižená kvalita obrazu je spôsobená vašim lačným funením a slintaním zblízka na obrazovku!)
Íri poznajú len dve prílohy k stejku. Frites alebo mashed potatoes. Voľne preložené - hranolky alebo varené (popučené, na spôsob našej zemiakovej kaše) zemiaky. Podľa toho, akú prílohu si zvolíte, odvíja sa i charakter oblohy - ku hranolkám (skôr zemiakovým hranolom, alebo hradám!) dostanete čerstvý šalát, rezy paradajok, papriky a tak podobne. K vareným zemiakom patrí varená zelenina, čiže patlanina z varenej mrky, brokolice a karfiólu, hrášok a zelená fazuľka. Obe varianty doplňa veľký kopček šalátu coleslaw (kapusta,mrkva, cibuľa, majonéza a smotana). Vami objednané mäsité, krehučké, šťavnaté zlatíčko leží v postieľke z podusenej cibuľky a húb. Na poliatie, a zvýraznenie šmaku, ešte volíte medzi garlic butter (cesnakové maslo) alebo pepper sauce (omáčka s čienym korením). A samozrejme, úprava samotného stejku má tri levele (krvavý, médium, prepečený). Takže, keď sa vás v dobrej krčme zíde pri stole zo päť, a všetci si chcete dať stejk, vyžaduje to od obsluhy preberajúcej objednávku, dosť vysoké intelektuálne nasadenie. Stejk na tri spôsoby, obloha na dva a dve možné omáčky vytvárajú rozmanité kombinácie, ktoré niekedy ťažko pochytiť a zaznamenať. Ja, ako zdvorilá domáca pani, zväčša skončím s kombináciou, ktorú som pôvodne vôbec nechcela, ale vznikla diskomunikáciou medzi zúčastnenými, tak o ňu nikto nemá záujem. Keďže však už máme dôkladne vytestované, kam sa oplatí chodiť na stejk, vždy je predložená porcia vysoko jedlá......
