V duchu som si hovorila, že to by som nikdy nedokázala.
Pred rokom som do toho naozaj ľadového Dunaja vliezla prvý, prvučičký raz. Bála som sa tak, že som aj dýchať zabudla. Ale dala som to. A čaru Dunaja som absolútne podľahla.
Podľa starostlivo vedených Jurajových štatistík som v roku 2017 Dunaj tréningovo plávala 22-krát. A zúčastnila som sa 6 medvedích akcii – od Bratislavy, cez Hamuliakovo až po Gabčíkovo. Bola som v dunajských vlnách za dažďa, za snehu, v horúcich letných dňoch aj v krásnej modrej vode, keď sa v Alpách topili ľadovce.
Dunaj mám jednoducho rada. Ale rešpekt k nemu cítim preveľký. Nikdy totiž nie je rovnaký. A vždy je trochu hrozivý. Ako tiger, keď sa hrá na mačiatko. Neviete, kedy uhryzne alebo podriape, aj keď rozkošne pradie. Je to jednoducho fascinujúci zážitok, stať sa na chvíľu súčasťou niečoho tak silného a majestátneho ako je vodný tok Dunaja...
Tak som sa na tohtoročnej akcii Ľadových medveďov Bratislava rozhodla, že tým, ktorí sa ma vždy pýtajú, aké to bolo v Dunaji, sprostredkujem túto skutočnosť pomocou kamery.
Podmienky boli viac ako adrenalínové. Vlastne, akcia sa prekladala zo 7. januára, pretože vtedy bol Dunaj tak vysoký a rýchly, že sa jednoducho plávať nedal.
21. januára to bolo tesné. Keby Dunaj pridal pár centimetrov, tak do neho opäť nemôžeme vliezť. Ale nakoniec sa umúdril a pustil nás do svojich vôd.
Joooj, ale rýchle to bolo. Veľký medveď to prirovnal k tobogánu – a veru, pravdu mal. Veľký obdiv patrí plavcom, ktorí plávali cez tok. Klobúk dolu. To sa ešte neodvážim. Možno o rok alebo o dva....
Tento rok mi úplne stačila kamera na hlave. Pokochajte sa ľadovým januárovým Dunajom, v ktorom plávalo 57 ľadových medveďov a medvedíc.
