Neďaleko od nášho domu je pláž - povedzme si úprimne - lepší morský breh, ktorý sa na pláž len hrá. AJ to len pri veľkom odlive. Súčasťou tohto priestoru je tiež minimys, výbežok pevniny do mora, s udržiavanými, kamienkami vysypanými cestičkami, okrasnými rastlinami, ktoré sa zarážajúco podobajú na palmy a krásnou zelenou trávou. A o ten trávnik práve ide. Niekto ho, vcelku pravidelne kosí, čístí a vôbec sa o neho stará.
A dnes som skoro spadla z nôh! Vkročíme tam ráno spolu - ja a pes - oči ešte poriadne nerozlepené - a fúúúha.
Na obzore krava.
Keby jedna, ale celé stádo! Nuž, ja som za ekologickú údržbu zelených porastov, ale toto sa mi už zdá teda poriadne mimo.
Za prvé, tie hovadá boli ozaj hovädsky veľké. Čiže, nebála som sa len ja, pes a pomenší deduško, poklusávajúci okolo. Pravdepodobne všetci návštevníci parku. Dobytok bol rozlezený po kopčekoch, cestičkách a postával i pri lavičkách. Jednoducho hovadsky zavadzal.
A na strane druhej, keď do tráviaceho systému kravy na jednom konci niečo pridáte, tak na opačnom konci niečo určite vypadne. A poriadne. Klapince jak noha, normálne mínové pole. A keď mi do toho slalomu medzi hovadami začali padať krúpy, vzdala som to.
Až v aute som zistila, že aróma O´de Crava na sprevádza naďalej. Medzi ryhami na gumakoch sa uchytila pekná vzorka hnedastej hmoty. Vybehla som z auta späť do dažďa, otierala nohy do mokrého trávnika a tie kravy sa na mne z dialky dobre bavili.
Tak si idem podať nejaký ten LOTTO tiket alebo euromilióny. Keď už ten deň začal tak na h...o, možno šťastne skončí.
