Taká, že keď ju vidíte, roztiahnu sa vám kútiky úst do malého úsmevu. Prečo strihám spomienky zo skrine?
Šijem aj ja rúška.
Ako mnohí iní ľudia (nemôžem povedať, že len ženy, lebo poznám pár chlapov, ktorí šijú tiež) som zo skrine vytiahla trochu obstarožný šijací stroj. Sfúkla som prach z krabice po babičke, v ktorej držím šijacie veci a prehľadala celý byt, aby som našla látky, z ktorých sa dajú šiť rúška.
Mám čím zamestnať ruky. Dôvod prebrať zásuvky odložených vecí a použiť také, o ktorých som si myslela, že sú nanič.
Len kým šijem, zažehľujem a strihám....
Hlavu mi zamestnávajú myšlienky. Preberám sa v pamäti činmi a výrokmi.
Ak by niekto chcel nájsť slovo, ktoré najlepšie vystihuje mesiac marec 2020 na Slovensku – podľa mňa, je to výraz RÚŚKO.
Rúška sa kupujú/nedajú kúpiť. Rúška sa prikazuje nosiť/zakazuje nenosiť. Všetci sme odborníkmi na filtre, respirátory FFP a podobné veci. Internet je plný návodov, ako rúško ušiť, ako rýchlo vyrobiť z papierovej utierky a kancelárskych spiniek, či z vrecka do vysávača.
Kvalitné a účinné rúška chýbajú všade tam, kde ich je treba. Ale na televíznych obrazovkách vidno také, ako pre let do vesmíru. Na tvárach ľudí, ktorým ich vôbec netreba.
Šijem rúška. Pre tých, ktorí si ich ušiť nevedia alebo nemôžu.
Dúfam ale, že tak ako ja, tak i ostatní obyvatelia Slovenska, si budeme pamätať. Keď toto všetko skončí.
Kto rúška robil a dával - z vlastného. A kto kradol a predával - zo spoločného!
