Temer tridsaťročný "volksík" sme premenovali na Hotel Westfalia, keďže úpravy minivanov pre nemeckú automobilku v tých časoch robila firma Westfalia. Na malej ploche sa našiel priestor pre mini kuchyňu s mini sporákom a mini chladničkou. Keď sa sklopia zadné sedadlá a zo strechy sa vytlačí stanová celta, v dvoch lôžkach nad sebou sa pohodlne vyspia štyria ľudia. Kempy sú skoro na každom kroku (či presnejšie: kilometri) a nebolo potrebné si ich vopred rezervovať. Cestu okolo Istrie sme začali na východnom pobreží.
Zastavenie prvé: Opatija.

V tomto meste, ktoré sa kedysi volalo Abazzia, nenájdete staré pamiatky. Riviéru krášlia kúpeľné domy a hotely s monarchistickou architektúrou. V 19. storočí bola Abazzia jedným z najznámejších letovísk Európy. Ruky si tu podali František Jozef s Wilhelmom II. Abazziu navštívili Čechov, Joyce, Lehár, Puccini i tanečnica Isadora Duncanová. Po celej dĺžke mesta sa vinie kľukatá promenáda, z ktorej sa schádza na pláž. Opatija je vlastne jedna veľká mestská pláž. Charakterom pripomína Nice a Monte Carlo na Azúrovom pobreží.
Zastavenie druhé: Labin.

Labin je jediné mesto vo vnútrozemí, ktoré sme navštívili. Postavené je na kopci, preto prechádzka úzkymi uličkami s hrdými renesančnými a barokovými palácmi je cestou po schodoch.
Zastavenie tretie: Pula.

Mestu dominuje najvýznamnejšia rímska stavba Istrie - amfiteáter. Rozlohou je šiesty najväčší na svete a má tvar elipsy. Rozmery sú úctyhodné: 132x105 metrov. Zo strany prístavu má výšku 32 metrov; zmestilo sa doň 23 tisíc divákov. Postavil ho Vespasianus v rokoch 69-79. Nádherné je aj rozľahlé Forum s Augustovým chrámom z 1. storočia. Z ďalších pamiatok sú zaujímavé stará radnica a katedrála Nanebovzatia Panny Márie.
Zastavenie štvrté: Rovinj.

Staré mesto obmývané vodou si zachovalo stredoveký vzhľad. Charakteristickými úzkymi uličkami sa dostanete na vrchol kopca, kde tróni katedrála sv. Eufémie, odkiaľ je nádherný výhľad na prístav. Peknú prechádzku sľubuje aj promenáda s množstvom kaviarní a reštaurácií.
Zastavenie piate: Poreč.

Podobne ako Rovinj je aj staré mesto Poreča vybudované na malom výbežku do mora. Prekrásna promenáda ponúka úchvatné pohľady na more a staré meštianske domy. Najväčšou atrakciou mesta je Eufráziova bazilika, zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jej unikátne ranokresťanské mozaiky som však nevidel, lebo bola zavretá.
Zastavenie šieste: Piran.

Slovinské pobrežie Istrie má dĺžku len niekoľko desiatok kilometrov. Napriek tomu sa môže pochváliť ozajstnou perlou. Piran leží - ako inak - na výbežku do mora. Srdcom mesta a korzom je Tartiniho námestie, pomenované po huslistovi Giuseppe Tartinim. Na námestí stoja najvýznamnejšie stavby letoviska na čele s Benátskym palácom. Nad všetkými strechami sa týči mohutný kostol sv. Jurija s vysokánskou vežou, odkiaľ vidíte mesto a okolie ako na dlani. Krása mesta je natoľko výrazná, že si ho urbanisti a architekti zvolili za kongresové centrum.
Zastavenie siedme: Koper.

Slovinskú ekonomiku si ťažko predstaviť bez Koperu. Veľký prístav s kotviacimi obrími loďami nie je samozrejme tak malebný ako Piran. Staré mesto však ponúka peknú prechádzku. Najväčšie pamätihodnosti mesta sú Palác prétora, Lodžia z roku 1462 a trojloďová katedrála sv. Nazara z roku 1187.
Cestu okolo Istrie sme nezakončili v talianskom Terste, ako by sa dalo očakávať. Využili sme relatívnu blízkosť mesta, ktoré niekoľko storočí ovládalo juhozápadnú časť polostrova - Benátky:


