Otto Kovarik
Bozk malomocnému (otvorený list Vladimírovi Putinovi)
Otvorený list Vladimírovi Putinovi
C'est la vie! Zoznam autorových rubrík: Muži, Ženy, Ľudia, Svet, Spektrum, Drobnosti a príbehy, Poviedky a preklady, Listy z Apúlie, Fotografie, Nezaradené
Otvorený list Vladimírovi Putinovi
Legendou sa nemôžete stať z vlastnej vôle a úsilia. Legenda vás musí nájsť sama. A aby vás našla, musíte na seba upozorniť niečím mimoriadnym, niečím čo sa vymyká priemeru a šedej fádnosti.
Najdrahší Suetonius, náš kraj ovlažila nezvyklá teplá noc. Nemohol som zaspať a odchod na lôžko som odďaľoval až do chvíle, kedy sa už spánkom neoplatí preťať rodiaci sa deň.
V demokratickej tradícii je bombardovanie vajíčkami trvalou súčasťou politického života. Hoci žĺtka a bielka nie sú pre politikov príjemné, patria k verejnému koloritu. Predstavujú akýsi anti-volebný lístok občana so zve
Letnú augustovú pohodu mi znepríjemnilo oznámenie o dlžnej sume Sociálnej poisťovni. Nejde však o sumu samotnú – tá je v podstate zanedbateľná, veď ide o 32 Eur aj 28 centov.
Drahý Suetonius, do nového dňa som sa prebudil s náladou skeptika a tá nálada ma neopúšťa ani teraz, keď ti píšem, hoci je už hlboká noc. Mám nutkanie povedať pár zbytočných viet, ktoré si prečítaš len ty a a ktoré raz zhoria v peci ako stará haraburda pri veľkom upratovaní.
Dávno sme mali počúvať ľudí s paranoidnými sklonmi. Varovali nás – štáty sa menia na policajtov, ba čo horšie: na všadeprítomných tajných agentov. Veľa práce to nedalo. Dobrovoľne sme sa pospájali cez internet. Nikto nás k tomu nenútil. Teraz, keď je naša osobná sféra na internete naštrbená, môžeme dosiahnuť už iba nápravu škôd a nezrovnalostí. Ale aj keby štát ustúpil, absolútna záruka ochrany osobných dát bude patriť do ríše nesplniteľných želaní.
Podobný článok, ako je tento, by som privítal pred pár rokmi. Bol som vtedy nováčik na poli dokumentov a zišli by sa mi tipy na dobré filmy. Musel som sa preto do rešerší pustiť sám. Informácie sa zohnať dajú, no chce to čas. Musíte sa predrať štatistikami oscarových nominácií a víťazov za najlepší dokument, pozrieť si inernetové stránky, venujúce sa dokumentom, prekonať odpor k článkom o filmoch, ktoré musíte vidieť, kým umriete. Tu je teda prvých päť filmov, ktoré sa mi páčili. Príjemné čítanie, ale hlavne skvelý filmový zážitok.
Usedom je ostrov v Baltickom mori. Možno by ho poznali len miestni rybári, čo do sietí chytajú slede a na hodinách zemepisu by sa o ňom učili iba nemecké a poľské deti. Usedom je pekný ostrov. Nebol by však ničím zaujímavý, keby sa do histórie nezapísal jedným miestom: Peenemünde.
Úloha intelektuála nie je bezduché mudrovanie, ale poskytnúť orientáciu. Mal by byť niečo ako dopravná značka na diaľnici postavenej z názorov a ideológií. Niektoré značky naštvú, lebo sa vidia nezmyselné a prežité, iné vítame ako spasenie, keď sa zdalo, že sme sa stratili.
Lopta je obľúbená hračka detí. Nikdy neomrzí, lebo dobrá lopta je guľatá. Za čias môjho detstva boli veľmi žiadané maďarské lopty. Nebola to žiadna loptová invektíva. Volali sa tak preto, lebo sa vyrábali v Maďarsku. U nás sa dali len ťažko zohnať. Rodičia ich kupovali deťom v Győri alebo Budapešti. Bola to jasnočervená gumená lopta s veľkými bielymi bodkami. Nedala sa prehliadnuť - v obchode, na trávniku, v náručí dieťaťa.
Milý Suetonius, ešte sa chvejem zo strašnej búrky, ktorá sa prehnala naším krajom. Víchor strhával šindle zo striech, prevrátil slabé či osamelo stojace stromy, rozvlnil more s nešťastnými loďami, čo sa nestihli vrátiť do prístavov. Blesky a hromy nahnali strach ľuďom i zvieratám. Chvejúcou sa krajinou otriasali nielen rozbesnená príroda, ale aj krik ľudí, volanie o pomoc, bučanie kráv, erdžanie koní a štekot psov zúfalo hľadajúcich úkryt. Len potkany sa kamsi rýchlo schovali a ticho vyčkávali koniec pohromy.
Román Charlesa Dickensa Nádejné vyhliadky je príbeh o premene prostredníctvom poznania. Chudobný chlapec Pip bol sirota, ktorého vychovávala sestra s manželom. Všetci žili ťažko, zato dôstojne. Pip sa za svoju chudobu nikdy nehanbil. Nemal ju s čím porovnať - kým nestretol bohaté a pyšné dievča Estellu. S neskrývaným pohŕdaním ukázala na jeho "hrubé ruky a ťažké boty". To bol obrat v jeho živote, to bol kľúčový bod príbehu. Pipovi sa otvorili oči. Pochopil, že je bedár.
V prekvapujúco vydarenej multikulti komédii z rakúskej produkcie "Kebab mit Alles" (Kebab so všetkým) sa o jednu viedenskú nehnuteľnosť hádajú dvaja muži: rakúsky majiteľ kaviarne "Prinz Eugen", rozhodnutý zväčšiť svoj podnik a turecký živnostník, ktorý si chce otvoriť národnú reštauráciu. Obaja sa vrhajú do neľútostných bojov a intríg, pripomínajúcich bitky proti Turkom z minulých storočí. Raz v noci sa Rakúšanovi zjaví samotný princ Eugen Savojský. Slávny "Turkobijec" oslobodil v roku 1717 Belehrad, vďaka čomu sa uľavilo mestu Viedeň, ktoré Turci dvakrát nebezpečne obliehali. V celej paráde vystúpil z veľkého obrazu a spýtal sa nešťastného kaviarnika: "Kde sú Turci, stále pred Viedňou?" – "Je to horšie, ako si myslíš, milý princ. Turci sú už vo Viedni."
Čo ti mám povedať? Čo chceš odo mňa počuť? Roky trpezlivo čakáš, kým porozumieš osudu a čudesným cestám, ktorými ťa viedol. Celé veky sa snažíš pochopiť dôvod skoliózy duše. Na smrť ťa trápi rakovina srdca, rozožierajúca schopnosť citu. Nerozhodnutá vypýtať si pomoc, pozeráš ľuďom na pery. Striehneš na vzácne slovo, formulku šťastia, odklínadlo príšer usadených v hlave, čo sa ti smejú do očí a trúfalo hrajú poker o tvoje duševné zdravie. A ty odvraciaš tvár, akoby pred letiacou strelou stačilo zavrieť oči.
Vo Volkswagene Vanagon s poznávacou značkou štátu Illinois sme sa pustili smerom na juh za krásami Istrie. Polostrov, ktorý v toku dejín ovládali Rimania, Byzantínci, Habsburgovci, Benátčania, Rakúšania, Taliani, Juhoslovania a dnes Chorváti a Slovinci, ponúkol zaujímavú poznávaciu dovolenku.
Zapadlo slnko. Deň doputoval k hranici "ešte nie tma a už nie svetlo". Ponorený do rastúceho šerosvitu a obklopený najhlbším tichom, listujem v hrubej knihe dejín myslenia. Provokuje. Dráždi predstavivosť. Gottfried Wilhelm Leibniz, dieťa osvieteného veku. Filozof s nepochopiteľnou tézou, že žijeme v najlepšom z možných svetov.
Milí Bratislavčania a priatelia Bratislavy, potraviny Teta na Dunajskej ulici ukončili činnosť. Ako uviedol dôveryhodný zdroj – fajčiaci robotník pred vyprázdneným obchodom – nám v hlavnom meste pribudne pätnásta diskontná predajňa reťazca Lidl. Stratíme kus histórie?
Konzumenti potravín zdvihli kritický hlas. Konečne majú plné zuby reklamných sloganov, verných pravde ako donchuan manželke. Chvalabohu. Ak sa neozveme my, spotrebitelia, nikto iný to za nás neurobí.