Svitalo, okolo mňa sa otvárali pekárne a kaviarne, zametači čistili čistú ulicu. V úžase som stál a svoj drahocenný čas som venoval osvetlenému výkladu. Uf, ten servis je parádne drahý. Ale túto malú mačičku by som si mohol dovoliť. Aj túto mini baletku. Pozrel som sa na otváracie hodiny. Z mačičky ani baletky nebude nič. V obchode nerátajú s rannými nákupmi. Iba pozerám a snívam, že raz mojej obľúbenej káve ponúknem meissenskú šálku...
Európske manufaktúry dlho imitovali mäkký čínsky porcelán. Vznikali len napodobeniny viac či menej vydarené (protoporcelán). Rozhodujúci prielom sa podaril začiatkom 18. storočia, kedy kroniku európskeho porcelánu zmenili Walther von Tschirnhaus, ale najmä Johann Friedrich Böttger, alchymista, ktorý pôvodne predával panovníkom schopnosť vyrobiť zlato z bezcenných kovov. Keďže sa mu nedarilo, obrátil pozornosť na Tschirnhausov podnet k porcelánu. Doba bola priaznivá, lebo jeho výrobou v Európe by sa kráľovským a cisárskym dvorom znížili výdavky za veľmi drahý čínsky porcelán. Vyrábajme si ho sami! Lenže s akou receptúrou? Böttger a Tschirnhaus horlivo experimentovali, až vynašli tvrdý porcelán zo zmesi kaolínu, kremeňa a živca v správnom pomere. Bolo to v roku 1707. Prechod od vynálezu k produkcii vyžadoval ďalšie roky výskumu, od roku 1708 bez Tschirnhausa, lebo umrel, až napokon bol proces zrelý na zriadenie manufaktúrnej výroby. Vznikla prvá porcelánka v Európe – Kráľovská manufaktúra v Meissene (Königlich-Polnische und Kurfürstlich-Sächsische Porzellanmanufaktur). Písal sa rok 1710.
Meissen dlhé desaťročia udával tón vo výrobe a dekoroch porcelánu. Mnohé manufaktúry Meissen napodobňovali, žiadna z nich nedosiahla jej úroveň. Meissenskú manufaktúru preslávilo niekoľko tvarov a vzorov. Najznámejší je cibuľový vzor (Zwiebelmuster, cibuľa je v skutočnosti granátové jablko), ktorý v minulom roku slávil 270. výročie. Český cibulák vyrábaný manufaktúrou v Dubí je imitáciou a pochádza z roku 1885. Na dekor bola použitá „skutočná modrá“ (echtes blau) na báze kobaltu. Ďalší významný príspevok k výrobe a výzdobe porcelánu. Kobaltová modrá a kobaltová červená patria dnes k štandardne používaným farbám. Z novších tvarov je známy Veľký výrez (Grosser Ausschnitt) dekorovaný orientálymi motívmi. Výrobné portfólio ponúka aj moderné hladké tvary s kontrastným čierno-bielym dekorom, ozdobný a figuratívny porcelán.
Ďalšie vznikajúce porcelánky urobili dobre, keď sa vybrali vlastnou cestou a vytvorili si jedinečný štýl – ako manufaktúra v Sévres vo Francúzsku. Tam zostavili originálnu receptúru dnes známu pod označením sévreský porcelán. Dánska porcelánka Royal Copenhagen vyrába veľmi pekný tvar Flora Danica. Prvý servis objednal dánsky kráľ ako dar pre ruskú cárovnú Katarínu Veľkú a bol zostavený z 1800 kusov. K európskym manufaktúram s mimoriadnou produkciou patrí anglický Wedgwood. Zvláštnosťou je, že sa tu nevyrába tvrdý porcelán, ale jemný kostný porcelán, ktorý sa v základnej receptúre dopĺňa jemným popolom zo zvieracích kostí. Dosahuje sa tým výraznej bielosti porcelánu. Významné postavenie v produkcii porcelánu má aj maďarská porcelánka Hérend, nemecké manufakúry Rosehthal a Fürstenberg. Nesmieme zabudnúť na českú produkciu porcelánu, ktorého kvalitu zdôrazňuje fakt, že jedna zmes nesie označenie karlovarský porcelán. Medzi významných producentov patria Thun (Klášterec), Moritz Zdekauer (Stará Role) či Haas&Czjzek (Horní Slavkov). Niektoré české manufaktúry sa v poslednom období dostali do krízy. Porcelánka Concordia (Lesov), ktorá desaťročia vyrábala populárny barokový súbor Bernadotte, zastavila výrobu a nakoľko mi je známe, zatiaľ ju neobnovila. Na Slovensku vznikla v roku 1994 v Skalici dcérska spoločnosť porcelánky Moritz Zdekauer.
Porcelán sa vyrába zo zmesi kaolínu, kremeňa a živca. Pomer jednotlivých zložiek vplýva na kvalitu a vlastnosti porcelánu. Mäkký porcelán sa skladá z 25-35% kaolínu, z 20-45% kremeňa a z 30-40% živca. Čínsky má hodnoty 32% – 31% –37%. Karlovarský 49% –29% –22%. Tvrdý porcelán sa najčastejšie vyrába v pomere 50% – 25% – 25%.
Výroba porcelánu je časovo a energeticky náročná. Ak odhliadneme od dizajnérskeho návrhu tvaru a výzdoby, samotný proces začína výrobou sadrových foriem, do ktorých sa odlieva tekutá porcelánová zmes. Po vysušení sa črepy prvýkrát vypaľujú. Potom sa porcelán glazuje a ide na ostrý výpal. G lazúra dodáva porcelánu hladký a lesklý povrch. Po výzdobe putuje črep na výpal dekorov. Až potom vzniká výsledný porcelánový produkt. Priemyselné technológie prenikli aj do výroby porcelánu a dnes sa úžitkový alebo hotelový porcelán vyrába aj liatím do nesadrových foriem, ktoré sú trvácnejšie, lisovaním a rýchlovýpalom. Produkcia tak významne vzrástla, cena klesla a krása zošedivela.
Dekorovanie je vari najvýznamnejším estetickým prvkom porcelánu. Aj keď čisto biele súpravy sú obľúbené, väčšina porcelánu sa pýši nejakou ozdobou. Najjednoduchším dekorom je linka na okraji. Používa sa aj razítkovanie, sieťotlač, pri drahších súpravách lept a ručná maľba. Porcelán sa veľmi často dekoruje zlatom. Kvalitné súpravy udávajú čistotu použitého zlata v karátoch.
Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, porcelán je priesvitný. Transparentnosť je jedným z jeho charakteristických znakov. Vezmite svoju obľúbenú šálku – najlepšie bielu – a strčte do nej žiarovku. Čím je porcelán tenší, tým viac bude vaša šálka žiariť. Ak nepresvitá, vaša šálka nie je z porcelánu.
Porcelán je ušľachtilý materiál. Odoláva kyselinám, je farebno-stály. Kvalitný porcelán má dlhý život. Súprava vyrobená v roku 1744 vyzerá, akoby práve vyšla z dielne. Fascinácia bielym zlatom tkvie v jeho trvácnosti a krehkej kráse. Či už sa vám páči moderný alebo secesný tvar, porcelán akoby bojoval proti toku času, akoby nevedel zostarnúť. O počítači, na ktorom píšem, sa to povedať nedá. Pre človeka, ktorý hľadá tradície, pevnosť a stálosť hodnôt, je porcelán dokonalým symbolom. Napriek hrozbe rozbitia a črepinám - čo je smrť tvaru, ale nie hodnoty, ktorú pre nás má.
