Americký režisér Stanley Kubrick (1928-1999) sa stal legendou už v polovici kariéry. Pracoval pomaly, precízne a s obsedantným dôrazom pre detail. Od prvého celovečerného filmu Strach a túžba (Fear and Desire) z roku 1953 nakrútil do svojej smrti trinásť filmov. Mnohé z nich vyvolali kontroverzné reakcie. Film Cesty slávy (Paths of Glory, 1957) bol vo Francúzsku zakázaný 20 rokov, lebo francúzsku generalitu počas prvej svetovej vojny ukázal vo veľmi nelichotivom svetle. Snímka Lolita (Lolita, 1962) mala problémy s cenzúrou. Mechanický pomaranč (A Clockwork Orange, 1971) Kubrick stiahol z distribúcie vo Veľkej Británii, jeho druhom domove, lebo rozhorčení diváci mu (paradoxne) hrozili rovnakým násilím, aké vo filme bez obalu zobrazil. Do britských kín sa film vrátil až po režisérovej smrti.
Iné filmy sú známe pre inovatívne metódy použitej techniky alebo spracovania tém. Film Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a milovať bombu (Dr. Strangelove or How I Learned to Stop Worrying and Love the Bomb, 1964) sa humorne vyrovnáva s nebezpečenstvom atómovej vojny. V historickom filme Barry Lyndon (Barry Lyndon, 1975) Kubrick použil špeciálny objektív Carl Zeiss pre vesmírny výskum so svetelnosťou f 0,7. Umožnil mu snímať večerné scény pri sviečkach bez pomoci elektrického osvetlenia. Dosiahol tým fascinujúcu autenticitu a divák si mohol naplno vychnutnať atmosféru 18. storočia. Osvietenie (Shining, 1980) so strach naháňajúcim Jackom Nicholsonom (Heeeer's Johnny!) nie je prvý film, v ktorom bola použitá nová technika snímania pomocou steadicam, ale bol to prvý film, ktorý by bez nej nemohol vzniknúť. Steadicam je zariadenie, ktoré kameramanovi umožňuje nosiť kameru a izolovať ju od otrasov. Príkladom je slávna Dannyho jazda na trojkolke po chodbách opusteného hotela a záverečná scéna v labyrinte. Film Olovená vesta (Full Metal Jacket, 1987) preniesol hrôzy vietnamskej vojny z pralesov do mesta. (Seržant Hartman vo výcvikovom tábore: "Private Pyle, you are so ugly, you are uglier than a modern art masterpiece.")
Vesmírna odysea (2001: A Space Odyssey, 1968) je v poradí ôsmym Kubrickovým filmom. Za pomoci spoluscenáristu Arthura C. Clarka vytvoril dielo, ktoré je míľnikom v kinematografii. Nie je to žiadna metafora, ale presné označenie významu. Do roku 1968 sci-fi žáner plodil prevažne filmy B-kategórie. Divákov strašili útoční Marťania na lietajúcich tanieroch, gigantické pavúky, mravce a iný zmutovaný hmyz. Kubrickov dva a polhodinový epos to zmenil. Vzniklo dielo, ktoré nielenže bolo treba brať vážne, ale poskočilo na úroveň klasiky a zaradilo sa do zlatého fondu svetovej kinematografie.
Kubrick mal od začiatku úmysel nakrútiť film, aký tu ešte nebol. Pracoval na ňom štyri roky a tvorivým novátorským prístupom skĺbil vtedy známe vedecké poznatky s umeleckou hodnotou:
Téma: hlboko filozofická. Odkiaľ pochádzame a kam smerujeme? Čo bude po smrti?
Triky: stále prekvapujúco dokonalé. Interiér vesmírnej lode Discovery One je vybudovaný v útrobách tridsať tonovej centrifúgy (na obr.), ktorá kamere umožňovala zábery prekonávajúce zákony zemskej príťažlivosti. Prechod do vyššej dimenzie v Star Gate sekvencii pomocou slit-scan metódy bola natoľko revolučná filmová technika, že najmä za ňu odmenila tvorcu Americká filmová akakdémia Oscarom v kategórii najlepších vizuálnych efektov. Mimochodom, je to jediný "osobný" Oscar, ktorý Kubrick získal.
Hudba: neslúži len na dotvorenie atmosféry, ale stala sa nedeliteľnou súčasťou obrazu. Kubrick cielene vytvoril film, ktorý priniesol hypnotickú symbiózu hudby a obrazu. Transformácia (alebo znovuzrodenie?) Davida Bowmana v záverečnej Star Child sekvencii bez monumentálneho úvodu k symfónii Tak riekol Zarathustra by bola len polovičným zážitkom.
Niektoré pasáže pripomínajú nemý film. Dialógy sú potlačené na minimum, skoro všetko podstatné sa odohrá bez slov. Nevysvetlené časti snímky preto pozývajú diváka k vlastnej interpretácii videného a prežitého. Je to celkom v duchu režisérovho zámeru, ktorý nejednoznačnosť ťažko zrozumiteľných symbolov odmietal ozrejmiť a fanúšikov podporoval, aby si ich vyložili po svojom.
Dielo je rozdelené na štyri časti. Úvodná sekvencia nazvaná Úsvit človeka prenesie diváka do Afriky spred miliónov rokov a je svedkom premeny opice v človeka i prvej vraždy pomocou nového nástroja - kosti. Dejiskom druhej časti je Mesiac, kde bol vykopaný monolit, záhadný predmet, tajomne spájajúci celý film. Tretia časť nazvaná Jupiter Mission sa odohráva na vesmírnej lodi Discovery One a posledná časť Jupiter and Beyond the Infinite je vizuálnym vyvrcholením diela. Bežnej štruktúre filmu so zápletkou a dialógmi sa najviac približuje tretia časť.
Kapitánom vesmírnej lode Discovery One je Dave Bowman a spolu astronautom Frankom Pooleom tvoria aktívnu posádku. Traja ďalší astronauti sa nachádzajú v hibernovanom stave. Mozgom vesmírnej lode je superpočítač HAL 9000, dokonalý prístroj, ktorý sa ešte nikdy nedopustil chyby. Hovorí ľudským hlasom a s posádkou komunikuje ako jej šiesty člen. Všetky systémy sú závislé na jeho činnosti a... neomylnosti. A práve tu sa objavila vážna trhlina. Hal sa zmýlil. Alebo simuluje, že sa zmýlil.
Kubrick sugestívne a v pomalom tempe bez zbytočne rýchlych prestrihov rozpráva príbeh o stroji, ktorý myslí a cíti ako človek (I'm afraid, Dave. I can feel it). A počítač, ktorý myslí a cíti, sa môže vybrať cestou, na ktorej mu je človek prekážkou.
Superpočítač raz oslovovali akronymom HAL (ejdž-ej-el) a raz priateľsky Hal (hel), čo sa nápadne podobá výslovnosti slova hell, peklo. A Hal peklo naozaj rozpútal. Po tom, čo chybne označil funkčnú jednotku za chybnú, mu Dave a Frank prestali dôverovať. Tajne sa dohodli, že ho v prípade núdze odpoja. Hal ich síce nepočul, ale videl im na pery a odčítal z nich obsah rozhovoru. Posadla ho paranoja a všetkými silami sa snažil zabrániť odpojeniu, ktoré by sa rovnalo smrti. Stroj sa vzbúril proti človeku a začal bojovať o svoju vlastnú existenciu.
Hal zabil Franka, keď v skafandri montoval jednotku na pôvodné miesto. Na pomoc mu v malom vesmírnom module (vo filme pod ) vyšiel vzburu netušiaci Dave, ktorý si v chvate nestihol nasadiť helmu. Neprítomnosť kapitána Bowmana využil Hal na to, že odpojil hibernovaným astronautom životné funkcie a chladnokrvne ich zavraždil. Hal ovládol vesmírnu loď, stal sa jej kapitánom a jediným členom posádky.
Na žive zostal jedine Dave Bowman, ktorý Franka našiel už mŕtveho. Keď sa v module vrátil k materskej lodi, oslovil Hala, aby mu otvoril bránu. Medzi Daveom a Halom sa odohral vari najznámejší rozhovor človeka so strojom. Je tak jednoduchý, že ho prepisujem mierne skrátený v originálnom znení:
Bowman: Open the pod-bay doors, please, Hal.
(Ticho.)
Bowman (prekvapene): Hello, Hal, do you read me?
(Ticho.)
Bowman: Do you read me, Hal?
(Ticho.)
Hal (pokojne počas celého rozhovoru): Affirmative, Dave, I read you.
Bowman: Open the pod-bay doors, Hal.
Hal: I'm sorry, Dave. I'm afraid I can't do that.
Bowman (začína tušiť vzburu stroja): What's the problem?
Hal: I think you know what the problem is just as well as I do.
Bowman: What are you talking about, Hal?
Hal: This mission is too important for me to allow you to jeopardize it.
Bowman: I don't know what you're talking about, Hal!
Hal: I know that you and Frank were planning to disconnect me and I'm afraid that's something I cannot allow to happen.
Bowman (odhodlane): All right, Hal. I'll go in through the emergency airlock.
Hal: Without your space helmet, Dave, you're going to find that rather difficult.
Bowman (nahnevane): Hal, I won't argue with you anymore! Open the doors!
Hal: Dave, this conversation can serve no purpose anymore. Goodbye.
Bowman: Hal? - - Hal? - - Hal?
(Ticho.)
Bowman (kričí): Hal! - - Hal!!
(Ticho.)
Kubrick na vykreslenie napätia medzi strojom a človekom nepotreboval strieľajúce roboty, ani po zuby ozbrojené hviezdne pechoty. Stačil mu dramatický rozhovor so slovnou zásobou škôlkara. Tomu hovorím geniálne umenie.
Pramene:
2001: A Space Odyssey. DVD
Stanley Kubrick: A life in Pictures. DVD
W-E-B (Wikipedia, Encarta, Britannica)
www.kubrick.com
