Maďarská lopta vydržala byť guľatou pri intenzívnej hre iba krátko. Potom sa z nej stalo vajce. Stačilo, ak niekto do nej silnejšie kopol a lopta sa sploštila pri náraze o múr. Alebo keď si v únave niekto na ňu sadol. Sedieť na maďarskej lopte bolo príjemné, zato skazonosné. Poučený (väčšinou niekoľkonásobný) majiteľ lopty musel zhýralca zahriaknuť: Neseď mi na tej lopte, bude z nej vajce.
Hrať s vajcom nie je žiadna sranda. Nemali sme to radi, lebo pri futbale s vajcom sa stráca rozdiel medzi dobrým a zlým futbalistom. Umenie hráča sa neukáže. Ba je celkom zbytočné. Lopta si totiž robí, čo chce. Trafíte ju podľa futbalových zákonov správne a ona odletí na druhý dvor (tá hanba!). Alebo ju trafíte úplne zle a tešíte sa z nádherného gólu. Ale keď nebolo nič iné, hrali sme aj s vajcom.
Maďarská lopta vydávala nezameniteľný zvuk. Dodnes ho počujem, to duto znejúce toing, keď sa do nej koplo. Rád by som ten zvuk počul znova.
Keďže dobrá lopta je guľatá (a občas nie), s maďarskou loptou ste mohli zažiť všeličo. Aj mystický zážitok. Jeho opis sa hodí do dnešných dušičkových dní.
Môj nebohý strýko mal neprekonateľný odkop. Obdivoval som atletickú silu jeho nôh. Počas jedného rodinného výletu sme sa ocitli na brehu lenivej rieky, možno mŕtveho ramena, v okolí ktorého bola veľká kamenistá pláž. Po opekačke si môj strýko vzal moju červenú loptu s bielymi bodkami a vykopol ju do vzduchu. Vlastne do nebies. Ozvalo sa duté toing, oveľa silnejšie, ako keď som do lopty kopal ja. Bol som si istý, že sa mi vráti vajce. Lopta zatiaľ letela kolmo do neba. Letela vyššie a vyššie a bola stále menšia. Až bola z nej malá bodka, až celkom zmizla spred mojich detských očí. A nevracala sa. Po dlhej chvíli ničoho, akoby loptu v nebi ktosi chytil, podržal a potom pustil, sa opäť objavila bodka. Bola väčšia a väčšia, až napokon lopta spadla niekoľko metrov od nás. Aký neuveriteľný zážitok! Chcel som byť na tej lopte a vidieť, čo videla ona. Moja červená lopta s bielymi bodkami bola poslom z neznámeho sveta.
Odvtedy viem, že nebo je krásne miesto. Moja lopta mi o o ňom podala správu. A preto by som si dnes opäť želal červenú loptu s bielymi bodkami. Tak rád by som ju vykopol do nebies, aby ju môj strýko mohol chytiť a na chvíľu podržať. Mohol by si na ňu aj v únave sadnúť, ak v nebi čakal pridlho.
Veď i s vajcom sa dá hrať futbal.
