reklama

Listy z Apúlie (I)

Zdravím ťa, drahý Suetonius. Nezabudol si a poslal si mi moje obľúbené víno po našom priateľovi na obchodných cestách. Ach, pripomenulo mi roky mladosti. Žijem už iba spomienkami, aby som videl krajšiu budúcnosť. Ďakujem ti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pýtaš sa ma na zdravie. V mojom veku už nič nie je tak dôležité ako zdravie. Keď ma príde navštíviť môj najstarší priateľ z detstva, ctený Gracchus, vieme o zdraví predebatovať celé hodiny. Sedíme na verande s výhľadom na olivový háj, popíjame pritom chladnú citrónovú vodu a ovocie z mojich sadov a veselo si sťažujeme na bolesti. I únava prichádza skôr než v minulosti; niekedy len čo vyjdem po schodoch do svojej komnaty. Nepozývam ich, a ony predsa prichádzajú: choroby, bolesti a únava sa stali mojimi spoločníkmi a tým, že o nich rozprávam, bojujem proti nim nemilosrdný boj. Iba tak sa môžu stať mojimi priateľmi. Zdá sa ti to čudné, milý synovec?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nemaj za zlé starým ľuďom, ak rozprávajú o chorobách. Veľmi im pomôžeš, ak chvíľu postojíš a budeš počúvať. Vtedy sa staneš služobníkom života, lebo kto rozpráva o chorobách, chce byť zdravý, chce žiť dlhšie, než mu zákon prírody dovoľuje. Nie je to dojemné? Nie je krásne, ak muž na smrteľnej posteli plánuje cestu na nasledujúci deň?

Čaká ťa vojenská kariéra, milý Suetonius. Snívaš o légiách, ktoré pochodujú od Británie po Sýriu a porazia všetko, čo sa im postaví do cesty. A ja ti nezazlievam, že ťa láka červený vojenský plášť, železná prilba a ostrý meč. Avšak na rozdiel od teba nevidím veci tak dramaticky. Ani toho nie som schopný, lebo moja myseľ sa spomalila. Niežeby som už nevedel rýchlo myslieť. Naopak, po duševnej stránke sa cítim mimoriadne čulý. Ale nemám sa kam náhliť. No povedz, Suetonius, kam sa mám ponáhľať? Do hrobu? Nech sa náhlia druhí - senátori, chamtiví obchodníci a vojaci. Ja si užívam dni, ktoré mi zostávajú. Behom by som sa v živote dostal ďalej, no s vyplazeným jazykom a rýchlym dychčaním by som sa viac podobal na psa, ktorého trápi horúčava.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naučil som sa, drahý priateľ, že čím pomalšie žijem, tým väčšie uspokojenie mi život prináša. Život už pre mňa nie je džbánom, ktorý som nedokázal naplniť. Moja nádoba bola ako puknutá. Nemala dna. A ak nikdy nedosiahneš dna života, najdrahší Suetonius, nikdy sa nevyškriabeš na vrchol, aby si tam mohol slávnostne povedať: „Prešiel som celú cestu. A dlho trvalo, kým som došiel domov.“

Tvoj Lucius

Otto Kovarik

Otto Kovarik

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  29x

C'est la vie! Zoznam autorových rubrík:  MužiŽenyĽudiaSvetSpektrumDrobnosti a príbehyPoviedky a prekladyListy z ApúlieFotografieNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu