Obeťou jednej razie bol aj budúci terorista Holger Meins (na obr.). Polícia vtrhla do bytu, kde sa nachádal, a keď sa Holger chystal zavolať advokátovi, policajt v civile mu priložil pištoľ k spánku so slovami: "Advokátov tu dnes nepotrebujeme." Násilie plodí násilie.
Novinárka Ulrike Meinhofová sa stala najviac hľadanou osobu v Nemecku. Hoci nestrieľala, bola to jej fotografia, čo prebehla médiami. Až teraz sa definitívne rozhodla pre ilegalitu. Istý priateľ ju vyhľadal, musel však konštatovať, že ju "nie je možné zachrániť". Časopis Bild vytiahol na svetlo sveta operáciu hlavy z roku 1962, ktorej sa Meinhofová podrobila. Po nej bola údajne "mimoriadne prelietavá a často duchom neprítomná". Oslobodenie Baadera ospevovali len najradikálnejší odporcovia kapitalizmu.
V júni 1970 vychádza v časopise Agit 883 prvý výkrik Ulriky Meinhofovej z ilegality Die Rote Armee aufbauen (Vybudovať Červenú armádu). Pamflet končí slovami: Rozprúdiť triedny boj. Organizovať proletariát. Začať s ozbrojeným odporom. Vybudovať Červenú armádu! Text naznačuje expresívny slovník, ktorý bude sprevádzať všetky nasledujúce vyhlásenia: poliši, hajzli, svine. Meinhofová si nikdy nebrala servítku pred ústa.
RAF, ktorá sa tak ešte nenazývala, zdôvodňovala svoj vznik brutalitou imperializmu: "Oni strieľali prví" - vo Vietname, na amerických univerzitách, kde národná garda zabíjala protestujúcich študentov. RAF podľahla zjednodušujúcim obrazom nepriateľa. Policajt je už iba funkciou, ktorú treba vyradiť. Tvrdíme, že typ v uniforme je sviňa, nie je to človek...a samozrejme je dovolené naň strieľať. Meinhofová tak prišla do bodu, v ktorom naplno rozvinula svoju dávnejšiu myšlienku: Dôstojnosť človeka je dotknuteľná.
Boj proti imperializmu bez zbraní je len obyčajným vánkom. Teroristi však túžia po zničujúcej búrke a zemetrasení. Advokát Horst Mahler zariadil pre teroristov odlet z východného Berlína do Jordánska. V palestínskom tábore sa chcú naučiť bojovať. Tam im radi vychádzajú v ústrety. PLO (Palestine Liberation Organization) a najmä militantné krídlo PLFP (Popular Front for the Liberation of Palestine) odteraz budú logisticky podporovať terorizmus v Európe a poskytnú útočisko štvancom, ktorým polícia zakúri pod nohami.
Výcvik sa skončil nezdarom. Palestínci zvyknutí na púštne boje, ponúkajú teroristom z RAF cvičenia plazením v piesku a pod ostnatým drôtom. RAF sa chápe ako mestská gerila. Kdeže piesok! Kdeže skromné jedlo a šetrenie vodou! Kdeže spánok pod holým nebom! Napriek rozličným predstavám o boji, priateľstvá zostanú. Ukáže sa to neskôr pri spoločných teroristických akciách. Na palestínskych bojovníkov sa možno spoľahnúť.
Pobyt v Jordánsku priniesol historickú zmenu v štruktúre RAF. Intelektuál Horst Mahler stratil kontrolu nad skupinou. Žezlo vládnutia prevzal výbušný Andreas Baader. Pre RAF to bol zásadný obrat. Po návrate do Západného Berlína (cez NDR) sa teroristi RAF skrývajú v konšpiračných bytoch. Organizačne sa rozdelia na relatívne nezávislé komandá, čo značne sťažuje pátranie polície.
Najprv je potrebné zohnať peniaze. 29. septembra 1970 uskutočnia teroristi synchronizovaný prepad troch berlínskych bankových filiálok. Do desiatich minút tak získajú vyše 200 000 mariek. Na akcii sa spolupodieľa aj rodiaca sa teroristická organizácia Bewegung 2. Juni (Hnutie 2. jún). Po prepade sa polícii podaril prvý významnejší úspech. 8. októbra sú zatknutí Horst Mahler, Irene Goergensová a ďalší. Baader, Meinhofová a Ensslinová unikli. V tom čase cestujú do Západného Nemecka, aby terorizmus rozšírili z Berlína na celé územie krajiny.
Na jeseň 1970 sa k RAF pripojili Holger Meins a Jan-Carl Raspe. Tvrdé jadro tak spolu so zakladateľmi skupiny tvoria ešte Petra Schelmová, Astrid Prollová a Brigitte Mohnhauptová. Ďalší sympatizanti a pomocníci sa rátajú na desiatky.
RAF navonok zostáva viac menej nečinná a presúva s z bytu do bytu. Prípravy na prvé teroristické akcie však prebiehajú v plnom prúde. Čas, ktorý teroristi trávia skrývaním a plánovaním, využíva Ulrike Meinhofová k spísaniu druhého textu RAF Das Konzept Stadtguerilla (Koncept mestskej gerily). Na konci pamfletu stojí, že revolučné sily sú buď časťou problému alebo časťou riešenia. Medzi tým nie je nič. V texte sa prvýkrát objavuje názov Rote Armee Fraktion a emblém, ktorý sa čoskoro stane synonymom násila - päť cípová hviezda so samopalom Heckler & Koch MP5. Kult zbraní sa natrvalo zapísal do spôsobu života teroristov RAF. Každý člen mal pridelenú osobnú zbraň.
Koniec teoretickým a romantickým predstavám o revolúcii prináša rok 1971. Najprv je zatknutá Astrid Prollová a v júli pri prestrelke s políciou umiera mladučká Petra Schelmová (na obr.). Odveta prišla čoskoro. V októbri sa teroristi vzpierajú policajnej kontrole a smrteľne zasiahnu policajta Norberta Schmida. Špirála násilia sa dala do zničujúceho pohybu.
Verejnosť sa znepokojila. Niekdajšia pestúnka Renate Riemecková sa v novembri 1971 v časopise konkret obracia s výzvou k adoptívnej dcére: "Vzdaj to, Ulrike!" Ale Meinhofová revolúciu nechce zradiť. Odmieta i ponuku k úteku do Alžírska. V decembri 1971 teroristi prepadnú ďalšiu filiálku a zastrelia policajta Herberta Schonera. RAF sa prepracovala na čelo nepriateľov spoločnosti. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Heinrich Böll píše v časopise Spiegel o "boji 6 proti 60 000 000". Pre Ulriku žiada istý druh imunity a férový proces, ak by sa rozhodla vzdať sa. Kritizuje aj druhú stranu za križiacke ťaženie časopisu Bild proti RAF, ktoré považuje za "čistý fašizmus".
Výzva k zloženiu zbraní nepadla na úrodnú pôdu. 19. mája 1972 vybuchli prvé bomby RAF. Cieľom útoku Komanda 2. jún bolo nenávidené vydavateľstvo Axela Springera v Hamburgu. Bilancia: 17 zranených.
RAF začala otvorený boj proti štátu. (Pokračovanie)
x x x
Holger Meins. Syn obchodníka sa narodil v roku 1941. Najprv študoval umenie, neskôr prestúpil na filmovú akadémiu v Berlíne. Tu vzbudil pozornosť dokumentárnou snímkou Oskar Langenfeld. Filmovou kamerou sledoval výjavy zo všedného života bezdomovca trpiaceho tuberkulózou. Približne v tomto čase sa zúčastnil demonštrácie SDS (Sozialistischer Deutscher Studentenbund) proti vojne vo Vietname. 2. júna 1967 demonštroval na proteste proti iránskemu šachovi, na ktorom polícia zastrelila študenta Benna Ohnesorga. Holger nakrútil krátku filmovú reakciu s názvom "Ako zostrojím Molotovov koktail?" s presným návodom na výrobu. Na konci filmu sa v strihu ukáže vydavateľstvo Axela Springera. V roku 1969 sa pridal ku Komúne 1 a začal pracovať pre anarchistický časopis Agit 883. Jeho pričinením sa v čísle 62 objavil prvý text RAF "Vybudovať Červenú armádu". V októbri 1970 sa pridáva k teroristom a vstupuje do ilegality.
Petra Schelmová. Prvá obeť z radov RAF. Narodila sa v roku 1950 v Hamburgu. Vyučila sa za kaderníčku, v budúcnosti chcela pracovať ako maskérka. Nejaký čas žila v Berlíne, kde sa dostala do kontaktu s Komúnou. Začala sa angažovať v mimoparlamentnej opozícii, odkiaľ je už len krôčik ku kontaktu s radikálmi. Niekedy v tomto období sa pridala k RAF. V roku 1970 absolvovala paramilitaristický výcvik v Jordánsku. Naposledy pôsobila v hamburskej teroristickej bunke. 15. Júla 1971 spolu s Wernerom Hoppem prerazili autom policajnú zátarasu. V následnej prestrelke ju polícia smrteľne zranila. Wernera Hoppeho sa podarilo zatknúť. O rok neskôr sa Kommando Petra Schelm pomstilo atentátom na americké jednotky v Nemecku.
Pramene:
Willi Winkler: Die Geschichte der RAF. Reinbek bei Hamburg, Rowohlt Verlag 2008
Stefan Aust, Helmar Büchel: RAF-Serie (I) - Der letzte Akt der Rebellion (spiegel.de)
Ulrike Meinhof: Die Rote Armee aufbauen. In: Texte und Materialen zur Geschichte der RAF. Berlin, ID-Verlag 1997
Baader-Meinhof Komplex. Réžia Uli Edel, 2008. Podľa rovnomennej knihy Stefana Austa (DVD)
Holger Meins: Wie baue ich einen Molotow-Cocktail? Rekonštrukcia strateného filmu (www.youtube.com)
www.rafinfo.de
www.nadir.org
www.baader-meinhof.com
W-E-B (Wikipedia, Encarta, Britannica)
