V meste Liptovský Mikuláš sa počas jedného kalendárneho roka vydajú desiatky povolení na výrub stromov a krovín na verejných a súkromných pozemkoch, horšie je to už s realizáciou náhradných výsadieb a ich dlhodobou kontrolou zo strany povoľujúceho orgánu - MÚ Liptovský Mikuláš.
OZ TATRY má k dispozícií list MÚ Liptovský Mikuláš z dňa 29.7.2011 z ktorého vyplýva, že „Mesto nemá plán kontrolnej činnosti náhradných výsadieb“ a „... nemá metodický pokyn pre výsadbu zelene“.
Každé rozhodnutie o výrube dreviny by malo obsahovať termín uskutočnenia výrubu, podmienky výrubu, počet kusov stromov a krovín náhradnej výsadby a ich špecifikácia (druh dreviny, výška dreviny resp. hrúbka kmienka), hraničný termín starostlivosti o drevinu a špecifikáciu predpísanej starostlivosti.
Zákon o ochrane prírody a krajiny v § 48 určuje „ ...orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov“.
Len zbežná prechádzka po intraviláne mesta Liptovský Mikuláš ukáže kvalitu (cenovú a druhovú) náhradných výsadieb, pôvodnosť druhov (tuje resp. síce pôvodné ale nežiaduco preferované smreky, ktorých klimatická odolnosť v mestskom prostredí sa neustále zhoršuje) a chýbajúcu koncepciu mesta z hľadiska verejnej a súkromnej zelene.
Bolo by zaujímavé zistiť nasledovné:
- Koľko kusov stromov a aká plocha krovín boli vyrúbané na pozemkoch v intraviláne mesta Liptovský Mikuláš v ostatných piatich rokoch?
- Koľko kusov stromov a krovín bolo zasadených v ostatných piatich rokoch mestským správcom zelene (mimo stromov a krovín zasadených v rámci projektov OZ TATRY) a súkromnými žiadateľmi o výrub drevín, aká je ich druhová skladba, spoločenská hodnota a momentálny fyzický stav?
Celkovú situáciu v prístupe k zeleni dokumentuje najlepšie fakt, že mesto Liptovský Mikuláš vyzvalo správcu zelene - Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš k rešpektovaniu STN 83 7010 Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie až potom, čo Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina vydal vo veci príslušné rozhodnutie v ktorom konštatoval rozpor s § 47 ods. 1) zákona o ochrane prírody a krajiny – „Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.“
Prílohy:
Str.3 odpovede mesta Liptovský Mikuláš z dňa 29.7.2011 (Sekr./2011/3958-HT-06) na základe žiadosti OZ TATRY v zmysle zákona NR SR č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám:

List Slovenskej inšpekcie životného prostredia z dňa 20.6.2011:

List Mesta Liptovský Mikuláš Verejnoprospešným službám Liptovský Mikuláš z dňa 28.6.2011:

Fotografická príloha:

Ul. 1. Mája: Vyrúbanie cca 200 metrov dlhej topoľovej aleje
nebolo nahradené žiadnou líniovou zeleňou primeranej spoločenskej hodnoty. Obyvateľom domov sa odkryli „pohľady“ na priemyselnú zónu.

Ul. 1. Mája: Náhradná výsadba = tuje v hornej časti bývalej aleje a burina.

Južná strana Stop Shopu: Starostlivosť o dreviny?

Severná strana Stop Shopu: Starostlivosť o dreviny? Aká je spoločenská hodnota týchto smrekov?

Futbalový štadión Tatran Liptovský Mikuláš: V minulosti v objekte vyrúbaná topoľová alej. Kde je situovaná náhradná výsadba?

Smrečianska ulica: Pol roka ležiaci smrek. Bež povšimnutia správcu zelene.

Smrečianska ulica: Dreviny zničené počas budovania teplovodných rozvodov. Investor do dnešného dňa nezabezpečil náhradu poškodených drevín. Vysoká vymládkovosť drevín signalizuje pretrvávajúci stres.
Zákon o ochrane prírody a krajiny:
§ 47
(1) Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.
(2) Vlastník (správca, nájomca) pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.
(3) Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník (správca, nájomca) a po vyznačení dreviny určenej na výrub.
(4) Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje
a.na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a krovité porasty s výmerou do 10 m2 alebo
b.pri obnove produkčných ovocných drevín, ak sa výsadba nových ovocných drevín uskutoční do šiestich mesiacov odo dňa výrubu, alebo
c.pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody77) na majetku, alebo
d.ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov, 78) alebo
e.na územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, kde je výrub drevín zakázaný [§ 15 ods. 1 písm. e) a § 16 ods. 1 písm. a)], alebo
f.ak je výrub preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny a ak výrub vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody, alebo
g.na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v súkromných záhradách a záhradkárskych osadách.
(5) Ustanovenie odseku 4 písm. a) sa nepoužije v prípade, ak drevina rastie na území s druhým alebo tretím stupňom ochrany, na cintorínoch alebo ako súčasť verejnej zelene.
(6) Ten, kto z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. b) a c) drevinu vyrúbal, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť a zároveň preukázať splnenie podmienok na výrub drevín orgánu ochrany prírody najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu.
(7) Ten, kto chce z dôvodu uvedeného v odseku 4 písm. d) vyrúbať drevinu, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť orgánu ochrany prírody najmenej 15 dní pred uskutočnením výrubu. Orgán ochrany prírody môže
a.určiť podrobnejšie podmienky uskutočnenia výrubu alebo
b.výrub pozastaviť, obmedziť alebo zakázať, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu drevín, chránených druhov podľa § 33 alebo s rozsahom oprávnenia alebo povinnosti podľa osobitných predpisov.78)
(8) Výrub dreviny podľa odseku 3 možno vykonať len po jej predchádzajúcom vyznačení orgánom ochrany prírody a po právoplatnosti súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie preukázať.
(9) Prepravca alebo nákupca dreva je povinný na požiadanie príslušníkov Policajného zboru, orgánov ochrany prírody alebo členov stráže prírody preukázať pôvod prepravovaného dreva súhlasom podľa odseku 3.
(10) Podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach vydávania súhlasu na výrub drevín a o vyznačovaní drevín určených na výrub ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 48
Náhradná výsadba
(1) Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, ktorá je povinná tieto príjmy výlučne použiť na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území.
(2) Náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa odseku 1 na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka dotknutého pozemku.
(3) Obce sú povinné viesť evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu vo svojom územnom obvode. Zaradenie pozemkov do evidencie prerokujú obce s ich vlastníkmi.