Liptovský Mikuláš, mesto v ktorom je občan rukojemníkom

Písmo: A- | A+

Rovnako – ako na celoštátnej úrovni – sa problémy občanov odsunuli na vykládkovú  koľaj.

Staré indické príslovie hovorí,  že v jednej kvapke vody môžeš spoznať celý svet. Autor tohto výroku netušil, že obdobne prirovnanie je možné uplatniť aj na život celých štátov. V jedinom slovenskom meste zistíš, kam sa (ne)uberá celá krajina.

Liptovský Mikuláš už dlhodobo ohuruje sloganom mesto pre všetkých. V typickom provinčnom meste v ktorom sa všetko uvarí v malom hrnci, funkcie, dobré fleky  v spriaznených firmách  a zákazky presúvajú na rodinných príslušníkov a politických skautov či práve doštudované deti, odovzdaná väčšina si myslí, že občianska angažovanosť a záujem o veci verejné rovná sa účasť vo voľbách, s voličskými tábormi pevne uchytenými vo verdunskom pevnostnom systéme,  v ostatných komunálnych voľbách získalo osem mandátov zoskupenie SMER-SD, SNS, Národná koalícia s lídrom a primátorom Jánom Blcháčom, ktorý medzičasom premigroval do HLAS-SD, desať kresiel opozícia (SaS, OĽaNO, KDH, NOVA, ŠANCA, OKS, SPOLU) na čele s ambicióznym Vincentom Kultanom  vystupujúca pod hlavičkou Nový Mikuláš  a sedem stoličiek nezávislí, ktorí sa v neskoršej fáze povolebného vývoja rozčlenili na nezávislých a skutočne nezávislých. A mesto zomrelo ...

V meste, ktoré má tri (!!!) diskusné fóra na sociálnych sieťach prezentujúce sa ako Liptovský Mikuláš, primátor nemá dosť poslancov a opoziční poslanci – ktorí si zvolili hlavného kontrola Martina Alušica, nech to stojí, čo to stojí  a dokonca pretlačili do kresla prednostu okresného úradu,  dlhoročného politika, kamaráta a dôchodcu, Jozefa Repaského v rámci „transparentného“ Matovičového výberu, ktorý mala testovať aj verejnosť   – nemajú páky na Blcháča, aby ho donútili podpísať uznesenia s ktorými nesúhlasí. 

A tak na mesto – okrem pandémie COVID-19 – dopadli ďalšie morové rany: neustále tápanie v rozpočtovom provizóriu so všetkými z toho vyplývajúci dôsledkami, upriamenie sa na politický boj viac než na záujmy obyvateľov mesta, viditeľná únava z výkonu komunálnej politiky prejavujúca sa – podľa môjho osobného názoru – zníženou kvalitou výstupov,  nastavenou slepotou voči problémom a nulovou sebareflexiou do vlastných radov.

Ostatné číslo mesačníka Mikuláš (október 2021) – v medziriadkoch – tento stav dokumentuje. 

Ministerstvo vnútra SR požiadalo mesto Liptovský Mikuláš o odkúpenie župného domu s cieľom jeho rekonštrukcie a vytvorenia okresného klientskeho centra. Opozícia tento bod vyradila z rokovania mestského zastupiteľstva a pre dokreslenie situácie citujem: „O župnom dome mala diskutovať  aj komisia územného rozvoja  a výstavby. Jej predsedom je Jozef Repaský, ktorý zasa navrhol odpredaj župného domu neprezentovať n tejto komisii. Dôvod neuviedol a podľa slov zapisovateľky kázal svoj návrh o vyradení materiálu zo zápisnice odstrániť.“  Pre nechápavých: prednosta okresného úradu zastupujúci štát ako poslanec MsZ Liptovský Mikuláš zmaril predaj župného domu štátu, ktorý zastupuje v najvyššej okresnej funkcii.

Na ďalšej stránke informátora sa dozviete, že Okresná prokuratúra v Liptovskom Mikuláši vydala upozornenie na  nečinnosť hlavného kontrolóra mesta Liptovský Mikuláš, citujem námestníčku okresného prokurátora Gabrielu Švecovú: „Hlavný kontrolór tunajšej prokuratúre doposiaľ nepredložil správu o kontrolnej činnosti za kalendárny rok 2020.“ Aktuálne marodujúci kontrolór je však neodvolateľný z dôvodu pomeru hlasov v MsZ Liptovský Mikuláš.

Rozdali sme aj ceny. Ak si myslíte, že akákoľvek cena sa  nemá udeľovať za činnosť z ktorej vám roky rokúce plynulo mzdové ohodnotenie či  za dlhodobé pôsobenie v politickej funkcii, tak v gubernii pod Tatrami do neplatí. Cenu primátora si odniesol  dlhoročný a aj aktuálny riaditeľ, 70- ročný dôchodca,  Verejnorospešných služieb (VPS Liptovský Mikuláš) za kvalitnú dlhoročnú prácu pri ochrane verejného poriadku, čistoty a životného prostredia v meste, za celoživotný aktívny záujem o veci verejné a za spoločenskú angažovanosť pri rozvoji mesta.  To naozaj, pri všetkých tých viditeľných a politický zastieraných problémoch vyplývajúcich z katastrofálneho reakčného času organizácie na akýkoľvek problém? Cene sa nevyhla ani dlhoročná pravá ruka Blcháča a aj aktuálny zástupca primátora Rudolf Urbanovič. 

Obrázok blogu

Z borovice v popredí,  ktorú dva roky nedokázali VPS Liptovský Mikuláš vymeniť,  sa šíri sypavka na ďalšie ihličnany

Obrázok blogu

Tu malo byť vysadených 60 ks drevín za vyrúbané pyramidálne topole

Ďalej sme sa dozvedeli, že Dažďové záhrady už zdobia areály škôl. Hmmmm, s tým podstatným rozdielom, že kým v časoch pred eurofondovým ošiaľom zachytávania vody areál ZŠ Janka Kráľa na Podbrezinách – záhradné jazierko, bylinnú špirálu, školské arborétum, andezitové chodníky  - odpracovali, v pote a aj mozoľoch, samotní žiaci školy pod gesciou  Občianskeho združenia TATRY (OZ TATRY), týchto 19 záhrad  – úplne mimo základných princípov ekovýchovného pôsobenia – uplácala firma.

Obdobným spôsobom postupuje aj projekt SALUTE4CE z programu Interreg Central Europe  - o ktorom sa mimochodom po prvý krát hovorilo na komisii životného prostredia  a zdravia v roku 2016 (!!!) - štyri mestské mikroplochy upravené kumulatívne za sumu vysoko prekračujúcu 100 tisíc. eur, formálne online webináre za minimálnej účasti občanov, revitalizácia, v časoch klimatickej zmeny, pretavená do odstraňovania zelených plôch trávnikov a ich nahrádzania zámkovou dlažbou a inými pevnými povrchmi.  Nezabudol som ako sa pred niekoľkými rokmi viedla na sociálnych sieťach diskusia o tom, či výsadba cca 400 ks drevín o výške 1,5–3 m, realizovaná OZ TATRYOZ LIPA – Liptovskí aktivisti, predstavuje adekvátnu hodnotu za peniaze.  Tieto - podľa môjho názoru predražené - diela na efekt nevadia?

Obrázok blogu

Projekt SALUTE4CE z programu Interreg Central Europe: občania nemajú ani približnú predstavu o cene tohto pomaly postupujúceho diela

Obrázok blogu

Revitalizácia vnútrobloku Nábrežie Dr. A. Stodolu Liptovský Mikuláš za cca 360 tisíc eur, kde záhon krovín je už v tejto chvíli v katastrofálnom stave  ...

Obrázok blogu

... a realizácia OZ TATRY a OZ LIPA – Liptovskí Mikuláš, cca desať aktivistov / jeden deň,  za pár tisíc eur

COVID-19 – a rozpočtové provizórium – zobrali, už dva roky po sebe, možnosť občanom rozhodnúť o omrvinkách z vyše 30 miliónového rozpočtu mesta v rámci participácie. Život pokračuje, rodia sa deti, umelci tvoria, športovci športujú, kreatívci chrlia nápady,  iba komunálni politici to odmietajú akceptovať ...

A nielen to. Národní buditelia, tak zápalisto rečniaci pri horiacich vatrách pod vejúcimi slovenskými zástavami o rodnej hrudi, dedovizni, Liptove, neprejavili žiadny záujem podporiť projekt Liptovské stromoradia. Z Blcháčovho mobilu prišlo iba strohé  „Pozriem si to ...“ , bez následných konzekvencií,  z iných ani štek.      

Rovnako – ako na celoštátnej úrovni – sa problémy občanov odsunuli na vykládkovú  koľaj. Deväťdesiat percent času a výkonu pohltila pandémia a politické problémy strán či vzájomný politický zápas. 

O rok v taký čas budeme mať všetci plné schránky komunálnych  letákov prekypujúcich zmanipulovanými faktami  o uplynulých rokov v sladkom opojení  vábenia sľubov a deklarácií. Opäť, na krátku chvíľu,  budeme pre politikov dôležití a opäť sa budeme rozhodovať. Neviem ako Vy, ale ja som už osobné rozhodnutie prijal  a niektorým by sa nepáčilo.

 

        

Skryť Zatvoriť reklamu