Tak už to začalo ...
Liptovský Mikuláš.
Mesto pre všetkých, Mesto olympijských víťazov, Mesto ...
Invázia bilboardov a škeriacich sa ksichtov. Skratkovité slogany s pátosom prvoplánovej neúprimnosti. Ponúka pestrá a pritom žiadna. Recyklovaní miestni politici, karieristi, ľudia bez výrazných osobných príbehov, vyblednutí demokrati, despotické individuá v maske baránkov ...
Záchranár, ktorý neznesie kritiku a nevpustí „nevhodných“ hostí na zasadnutie komisie MsÚ. Bývalý riaditeľ školy, mobing a bossing v jednom, desať rokov hľadajúci výťah nahor. Profesionálna plačka - „ ...nemáme väčšinu ... nič nám neschvália ...“ - opäť z prostredia školstva, ktorej zásadovosť demaskuje prehľad hlasovaní v mestskom zastupiteľstve. ...
Zo schránky na zem vypadol kandidát strany najsvätejšej. Áštvorka tváriaca sa ako politický program. Kapitola poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, štyri odseky, žiadne životné prostredie, len slogan „predložíme Gazdovský zákon.“
Kandidáti. Tradičné – systémové, aj netradičné strany. Vládnuce i čakajúce na politickej striedačke. Členská základňa za jeden stôl v krčme Tatran. Pár neosobných príbehov ovládajúcich mesto, kraj ... , vo svete utajených majetkových priznaní a personálnych prepojení. Ty mne, ja Tebe ... Politika ako akt povolebnej osobnej pomsty.
Voľby bez voľby.
Vyššie územné celky ako medzisklad celého šíku politických súpútnikov, často už v štádiu rozkladu, rodinných príslušníkov a kamarátov od piva.
Nevoliť je rovnako legitímne ako trmácať sa s Imódiom vo vrecku chladným novembrovým ránom, len preto, aby som niekomu pridal riadok do životopisu..
Ani v reštaurácii si neobjednávam niečo, na čo nemám chuť.
