V štáte, v ktorom sme si z ochrany a tvorby životného prostredia urobili ročnú sériu tlačových správ a vyhlásení k rôznym pamätným dňom, kde ústredný orgán štátnej správy – Ministerstvo životného prostredia SR nie je riešením problémov nakoľko je ich súčasťou, v ktorom občiansku spoločnosť oblbujeme insitnými hrami typu TrashOut a kde jediným motívom pre predstierane konania „v prospech životného prostredia“ je upotený strach zo zastavenia čerpania európskych finančných zdrojov, sa stal princíp „hodnota za peniaze“ súčasťou rétorického cvičenia treťotriednych politikov v štvrtotriednych diskusných reláciách.
TrashOut – najväčší podvod na občianskej spoločnosti v SR.
Z majestátu hradného vŕšku a z mentálnej klietky bratislavských kaviarní, v časti Slovenska kde nikto za tisíc eur mesačne ani nevylezie z domu, v opare volebných sľubov a bezbrehého filozofovania o vývoji európskej spoločnosti, sa stráca zmysel pre mierku a pravdu.
Markizácky spravodajský seriál „Čo nového v Jarovniciach“ je ukážkou elementárneho popierania exaktnosti matematiky a dôkazom toho , že akési nástroje aktívnej politiky zamestnanosti sú obyčajným bludom.
Sedemsto nezamestnaných s mesačným fondom pracovného času v rozsahu max. 56 000 hodín (max. 80 hodín mesačne) sa celé roky márne pokúša upratať jednu dedinu a daňový poplatník sa má vytešovať z toho, že pôvodne bolo týchto ľudí viac ako tisíc.
Nielen v lokalite Jarovníc už aj Alenka z krajiny zázrakov pochopila, že aktivácia sa v tejto gubernii zmenila na alibistické predstieranie práce pod dohľadom inštitúcií štátu a samospráv. A nielen to. V desiatkach takýchto lokalít dochádza k obrazovo zdokumentovanému porušovaniu platných zákonov SR napr. zákona o odpadoch, zákona o vodách ... v šokujúcom rozsahu. Obec toleruje nelegálne skládky odpadov, neorganizuje už niekoľko rokov povinné triedenie zložiek komunálneho odpadu (papier, plasty, kovy, sklo) a pravdepodobne ani zber nebezpečného odpadu ... A to je len špička komunálneho ľadovca. To čo vidí každý, kto neutopil zvyšky rozumu v politickej korektnosti, nechce vidieť štát.
Slovenskom sa šíri mýtus, že za 63,07 € nie je nutné pracovať, vzniká len povinnosť zúčastňovať sa práce. A takto to aj vyzerá. Postávanie po chodníkoch, prechádzky s metlou v ruke a hranie sa na spoločenskú obeť, ktorej „niekto“ bráni pracovať, v krajine, s tisíckami pracovných miest pre ľudí s minimálnym alebo žiadnym vzdelaním.
Rozdiel medzi 63,07 € a minimálkou 435 € je však mentálnou bariérou. Za 435 € sa už práca predstierať nedá! A 168 hodín zodpovedného správania sa za 435 eur je pre mnohých významnou prekážkou pre opustenie zóny uvzdychaného ľudskoprávneho komfortu, v ktorej sa už nedarí uhrať šachová partia medzi formálnou aktiváciou a súbežnou nelegálnou prácou.
Táto krajina nie je pre strednú vrstvu. Bohatí si tu spravodlivosť a pravdu kúpia a marginalizovaní stoja nad ňou.
