Túto cestu som si nevybral. Našla si ma. Definitívne ma strhla – ako rozbúrená vodná masa unášajúc bezbranné ľudské telo – v roku 2002. S partiou mladých ľudí, dnes roztrúsených po celom svete, sme za tridsaťšesť nekonečne dlhých letných dní - so vzletným názvom Expedícia Liptov - zmapovali celé územie Liptova t. j. 81 k. ú. V kultúrnej krajine prešpikovanej lesíkmi, potokmi, trvalými trávnymi porastami i oráčinami sme nad každou a pod každou obcou uskutočnili základný chemický rozbor vody a stanovili Trentov biotický index, mapovali sme nelegálne skládky odpadov, výskyt inváznych druhov rastlín, stav brehových porastov a regulácie vodných recipientov. Na stole sa ocitla správa – za ktorú by sa nemusel hanbiť žiadny vedecký ústav s početným personálom a mohutným grantovým krytím, ktorá sa stala výpoveďou o životnom prostredí Liptova.
V kraji cestovného ruchu – okrem zásadného znečistenia praktický všetkých vodných útvarov ústiacich do Váhu či VN Liptovská Mara – sa na ľahostajných domorodcov škerilo vyše 250 čiernych skládok o objeme od pár metrov kubických po stovky objemových metrov.
V nasledujúcom období sme odmakali regionálnu kampaň „Toky nie sú stoky!“, ktorá sa po čase – aj pod vplyvom bobtnania témy mimo región Liptova – rozčlenila na dominantné samostatné kampane: „Neseparujte sa! Separujte s nami“ a „Na skládky nie sme krátki!“ Aktivity prvej z nich, ktoré generovalo a z obrovským nasadením realizovalo Občianske združenie TATRY (OZ TATRY), vyniesli mesto Liptovský Mikuláš medzi slovenských lídrov v triedení odpadov, dnes stabilizovaného okolo 50%.
V danom čase – v rámci kampane „Toky nie sú stoky!“ – sme chceli vytvoriť Podtatranskú riečnu koalíciu t. j. konzorcium subjektov, ktoré by riešilo problémy spojené so znečisťovaním liptovských vodných tokov. Položili sme ponuku na stôl a vrátila sa nám arogancia a pohŕdanie. Z 81 oslovených samospráv prejavili záujem o spoluprácu dve. A vtedy sa to stalo.
V roku 2002 som sa rozhodol, že iba sadiť stromy v krajine či humanizovať verejné priestranstvá v obciach, prednášať na školách pre žiakov či pedagógov, a týchto aktivít mám za sebou tony, v krajine hrubej neznalosti a ignorovania platnej legislatívy samotnou štátnou správou i samosprávou, je voľbou pohodlnej a nekonfliktnej cesty, ktorá nemá potenciál vyčistiť rieky, odstrániť skládky či zabrániť devastácii verejnej zelene.
Hodil som prvý granát do samosprávneho mínového poľa, vyrušil vlastníkov obecného léna z ich dobre plateného spánku, pomenoval spôsob práce úradov platených všetkými občanmi a v priebehu niekoľkých rokov, za cenu straty obľúbenosti a naštvania mnohých, tých 250 nelegálnych skládok zmizlo.
Goodwill t. j. chýr o tom, že ten chlapík z Mikuláša si nenechá od nikoho skákať po hlave sa šíril Slovenskom. Pandémickou rýchlosťou sa zmnožoval počet e-mailov i telefonátov, žiadosti o pomoc či radu, siahodlhých opisov osobných príbehov ľudí o nekonaní úradov, štátnej a samosprávnej šikane. Ľudia si má sprivatizovali. Na vrchole tohto obdobia som ročne dostával 12 až 16 000 rôznych e-mailov – od pozvánok na konferencie, workshopy či semináre, cez dennú komunikáciu z rôznych pracovných skupín, po podklady občanov k podnetom. A v tomto fakte sa skrýva aj moja odpoveď na otázku, prečo má nenájdete na sociálnych sieťach.
Môj život sa zmenil na 100-150 dní ročne v teréne, spracovávanie podkladov z vlastného monitoringu i doručených materiálov – s pravidelným dodatkom chcem zostať v anonymite, nepôjdem svedčiť – do podnetov, preberanie stoviek doporučených listov. A na prázdne miesta po bývalých skládkach, čistejšiu vodu a nevyrúbané stáročné velikány.
Odovzdávali nám britskú cenu za životné prostredie priamo v budove Britského parlamentu, na stene mi visia dve japonské ceny za životné prostredie a množstvo iných, prevažne zahraničných ocenení, lebo doma nie ste prorokom a ste persona non grata.
Za dvadsať rokov pôsobenia si nedokázal jediný minister životného prostredia osvojiť myšlienku ten chlapík robí dobré veci, dajme im peniaze, veď v podstate makajú za nás s vysokou pridanou hodnotou za smiešne peniaze, jedinému poslancovi NR SR sa neprisnil sen o asistentovi, ktorý aj niečomu rozumie.
Za dvadsať rokov nám prestížne liptovské firmy neodpovedali na jediný list so žiadosťou o sponzorský príspevok, projektovú spoluprácu, vrátane všemocného a v eurách utopeného Mondi SCP, a.s. V rámci celej SR vlastníme desiatky odpovedí typu so záujmom sme si prečítali, rozsah je impozantný, oceňujeme, ale ...
2%-asignáciu dane – v pôvodnej myšlienke určenej k ekonomickej stabilizácii občianskych združení venujúcich sa životnému prostrediu, ľudským právam, neformálnej výchove a vzdelávaniu – po desiatkach miliónov hlcú korporatívne nadácie zriadené pri nadnárodných firmách, ktoré tieto peniaze – cez agresívnu masívnu kampaň – používajú len na ďalšie posilňovanie značky a záujmov firmy. Aj dnes masíruje daňových poplatníkov TA3 či TV Markíza, aby ste k ich státisícom pridali vaše omrvinky.
Štatutári veľkých firiem i podnikatelia v nevkusných pletených svetroch vás – mimo pohľadu médií i vlastných kolegov – potľapkávajú po pleciach so slovami takto sa to má robiť, podsúvajú vám zákulisné informácie o tom kto, kde a čo, aby ste za nich viedli ich vlastné vojny, v niektorých prípadoch viac motivované osobnými animozitami než záujmom o životné prostredie, iba číslo účtu občianskeho združenia akosi roky nenachádzajú.
Veľké korporatívne nadácie chrlia masívne promované grantové výzvy s viacúrovňovým výberom, verejným hlasovaním a podmienkou, že za tisíc eur sa vám meno donora musí aj snívať. Tisíc eur na sadenie stromčekov, tisíc eur na chodníček ku škole, tisíc eur na workshop, tisíc eur na milé nekonfliktné veci s následnými usmievavými smajlíkmi na sociálnych sieťach.
Svetu account manager-ov, creative direktor-ov, asistent direktor-ov ... nevysvetlíte, že je zásadným rozdielom voľnočasovo sa pohrať - počas niekoľkých víkendov - so záhončekom kvietkov, zasadiť dvadsať hrušiek, potancovať kolo, kolo, mlynské v rámci interaktívneho environmentálneho programu a venovať sa každodennej, systematickej a principiálnej ochrane životného prostredia s potrebou saturácie mzdových i režijných nákladov.
Dnes OZ TATRY stojí na trvalých mesačných príkazoch, v sumách 5,10 či 20 eur, bežných občanov SR, ktorí sa stotožnili s misiou a víziou organizácie a nemohli sa pozerať na to, ako firmy inflačným spôsobom oháňajúce sa spoločenskou zodpovednosťou i samotný štát nechá jedného so slovenských občianskych strážnych psov kľudne zakapať. Popritom ten istý štát vykrikuje niečo o záujme o veci verejné, občianskej spoločnosti a ochrane životného prostredia postavenej na princípe padni komu padni.
A preto sa opätovne pýtam, ak všetci chcete riešiť len príjemné a nekonfliktné veci, financovať len prvoplánovú pozitivitu, kto bude riešiť a financovať tie nepopulárne? Svinstvo nezmizne len preto, že ho odmietame vidieť a nepasuje do firemných PR kampaní.
