Problematike odpadového hospodárstva aj v kontexte monitoringu nelegálnych skládok odpadov sa venujem dvadsať rokov, v meste Liptovský Mikuláš aj vďaka kampani OZ TATRY „Neseparujte sa! Separujte s nami“ dosiahla miera triedenia odpadov úroveň 49,14%, a preto ma zaujal pohľad starostu obce Kvakovce Radovana Kapraľa „Plávajúce odpadky v Ružíne sú vizitkou najmä ministerských úradníkov.“
Monitoring nelegálnych skládok odpadov
Podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov oznámiť umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti, ktoré je v rozpore s týmto zákonom môže akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, v ktorej územnom obvode sa táto nehnuteľnosť nachádza. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. nie je teda jediným subjektom, ktorý má byť aktívnym pri odhaľovaní nezákonne uloženého odpadu, ale predpokladá sa súčinnosť s miestnou samosprávou a majiteľmi, správcami a nájomcami pozemkov.
Nakoľko v zmysle citovanej právnej normy je za komunálne odpady a drobné stavebné odpady zodpovedná obec, v zisťovacom konaní – pri neidentifikovaní pôvodcu odpadu, nepreukázaní majetkového prospechu vlastníka pozemku – práve ona bude zodpovedná za odstránenie odpadu na náklady obce. Záujmom obce by preto malo byť monitorovanie k. ú. a ad hoc odstraňovanie voľne pohodeného odpadu, malá kopa totiž pýta viac.
Obec môže do predmetnej činnosti zainteresovať žiakov školy, mimovládne organizácie a iné akčné skupiny, čo sa počas projektu OZ TATRY „Na skládky nie sme krátki!“ aj naozaj dialo. A paradoxne, niektoré akčné skupiny pôsobiace pri základných a stredných školách sa stretli s vyhrážaním zo strany ich vlastného starostu, boli obviňované z udavačstva, pedagogickí pracovníci z obáv pred stratou zamestnania – veď starosta je ich priamy nadriadený – od tejto činnosti upustili. Občianska spoločnosť na mnohé obecné úrady ešte nedorazila.
Za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je zodpovedná obec
Nakladanie z odpadmi
Legislatíva odpadového hospodárstva má rozsah niekoľkých stoviek strán zákona, vyhlášok a príloh, väčšina obcí však na úrade nedisponuje odborne spôsobilou osobou pre riadenie procesov týkajúcich sa ochrany a tvorby životného prostredia. Mnohým obciam, občanom a ani firmám nie je známe ani minimum odpadového hospodárstva v komunálnej sfére.
Kľúčové pre obec sú dva dokumenty: VZN o odpadoch a drobných stavebných odpadoch a VZN o miestnych daniach a poplatkoch za komunálne odpady a DSO. To prvé určuje – na lokálnej úrovni – kto, čo, kedy, ako, prečo, s kým, to druhé čo to bude stáť a je zároveň napojené na zmluvné vzťahy so spoločnosťami, ktoré zvážajú komunálny odpad i separovaný zber (organizáciu zodpovednosti výrobcov).
Vývoz odpadov z rekreačných oblastí je len otázkou zmluvných vzťahov, nie neochoty odpad z tohto priestoru vyvážať. Sloboda spočíva aj v možnosti vyberať si vyhovujúcich obchodných partnerov.
Tu je potrebné dodať, že podnikateľské subjekty si musia odpadové hospodárstvo riešiť separátnymi zmluvnými vzťahmi a finančným plnením s konkrétnou odpadovou spoločnosťou.
Usmernenie spoločnosti Ľupčianka, s. r. o. pre podnikateľské subjekty
Poplatky za odpady a nelegálne skládky odpadov
Podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov obec pri ustanovení výšky miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vychádza zo skutočných nákladov obce na nakladanie s komunálnym odpadom a drobným staveným odpadom vrátane nákladov uvedených v odseku 10. Do miestneho poplatku obec nemôže zahrnúť náklady uvedené v odseku (poznámka: separovaný zber). Výnos miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady použije obec výlučne na zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. Mnohé obce do dnešných dní náklady odpadového hospodárstva dotujú a odpadové hospodárstvo za osem či desať eur ročne sa naozaj nedá robiť.
Ak má obec z 1 000 obyvateľmi náklady 30 000 eur ročne, mala by občanom vyrubiť poplatok za odpady vo výške 30 eur osoba / rok.
Tvrdenie starostu Kapraľa: „Logika úradníkov v tom zmysle, že vyššie ceny za skládkovanie odpadu budú regulovať jeho množstvo vyprodukované v domácnostiach je postavená na hlavu. Môže to fungovať možno v mestách, ale určite nie na Slovenskom vidieku. Čierne skládky vznikajú práve preto, lebo náklady na legálne skládkovanie neprimerane rastú do extrémnych výšok a človek je od prírody tvor vynaliezavý,“ je dôkazom nepochopenia ministerstvom životného prostredia prijatých opatrení i obhajobou logického nezmyslu.
Po prvé: Účelom vyšších cien za skládkovanie odpadu nie je regulácia množstva vyprodukovaného odpadu, ale odklon vzniknutého odpadu od jeho skládkovania. SR musí totiž do roku 2020 triediť 50% komunálnych odpadov. Mimochodom, tragickú situáciu v obciach konštatoval aj NKÚ vo svojej správe.
Po druhé: Súčasťou nákladov odpadového hospodárstva sú aj náklady na odstraňovanie nelegálnych skládok, ktoré sú následne zahrnuté do miestneho poplatku za odpady a DSO. Občan vytváraním nelegálnych skládok – pri dôslednom uplatňovaním zákona obcou – sám sebe zvyšuje budúce poplatky za odpady a DSO.
Moderné obce dnes – namiesto hľadania výhovoriek a posilňovania alibizmu – dnes volia moderné formy nakladania s odpadov napr. množstvové systémy napojené na QR kódy či žetóny, aby na lokálnej úrovni dôsledne uplatnili prístup znečisťovateľ platí. Kvakovce to dobre vedia.
Detská ekopolícia v obci Zábiedovo kontroluje kvalitu triedenia odpadov a udeľuje „karty“
Poplatky za odpady a asociálne správanie sa
Existuje množstvo slovenských príkladov toho, ako sa práca s problémovou miestnou komunitou časom pretavila do hmatateľných výsledkov. Suché konštatovanie nedá sa situáciu nezmení a problém akurát tak presunie do VN Ružín.
Ak je možné dlh za smetí odpracovať v Liptovskom Mikuláši, tak by to malo ísť – pri úprimnom záujme problém riešiť – aj na iných miestach Slovenska.
Nie je v možnostiach blogu vysvetľovať bežnému čitateľovi všetky legislatívne normy a ich aplikačnú prax, záväzky SR voči Európskemu spoločenstvu, ale bezprecedentný spoločenský alibizmus a neustále odsúvanie zodpovednosti a riešení na budúcnosť a niekoho iného, je len cestou zhoršovania aktuálne zaznamenaného stavu.
