Celý život žijem v krajine prevažne neschopných politikov, bez ohľadu na farbu trička, s krátkym obdobím Dzurindovej nádeje. Skoro tridsať rokov čítam slovný balast volebných program, neuchopiteľné plány a vízie, bez možností medzivolebných konzekvencií. Politika sa pre mnohých stala živobytím, cieľom a nie nástrojom, politická zodpovednosť a konkrétny odpočet zbožným želaním nemalej hŕstky zorientovaných občanov. Slovenský politik je dnes fabulujúcim vládcom sociálnych sietí produkujúci naučené frázy a mantry, zveličujúci zanedbateľnosť urobeného a v diskusiách utekajúci pred zrkadlom pravdy.
Kým v každom povolaní musíte denno-denne – bez možností zapierania sa či zbabelého cvalu – nastavovať krk odborných i morálnych kompetencií, ako politik môžete zastavať vysoké štátne funkcie bez patričného vzdelania a všeobecného prehľadu. Štát nám riadia kaderníci, bábkoherečky a iné kariérne entity.
Na účtoch driemu nevyčerpané miliardy eurofondov z minulého i súčasného programovacieho obdobia, lebo byrokracia a cieľ posúvať cudzie peniaze k politickým roztlieskavačom vždy napokon zvíťazí nad službou ľuďom, nad kvalitnými a lacnými cestami, čistými potokmi a riekami či informačne modernou spoločnosťou. Ak sa nestíha, tak sa napochytro – pod plachetkou národných programov – nakúpia tony počítačov, notebookov, dátavideoprojektorov ..., len aby sa narýchlo rozhádzala štedrosť EÚ i naša budúcnosť.
Plán obnovy a odolnosti – miliardy uprostred miliárd – si dal ako prioritu všetko, preto dopadne rovnako, ako všetky veľkohubé programy v tomto geopolitickom priestore. Rozplynie sa ako ranná oblačnosť pod vrcholcom Baranca.
Apropo, žijem v štáte, v ktorom stovky dedín nemajú v 21. storočí vodovod a odkanalizovanie splaškových vôd, a my tu riešime – pri všetkej úcte k športu a nemotorovej doprave, autor je sám aktívny športovec – cyklotrasy. Maslowova pyramída sa už asi nevyučuje.
