Podľa čl. 29 ods. 1 Ústavy SR majú občania právo slobodne sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.
Občianske združenia sú v dnešnej dobe veľmi rozšírené. Ide o najbežnejšiu formu neziskovej organizácie s jednoduchou štruktúrou. Nie sú založené za účelom dosahovať zisk, ich činnosť je predovšetkým zameraná na uplatňovanie záujmov svojich členov, nevylučujú sa však ani verejno-prospešné aktivity. Zameranie je rôznorodé, ako napr. rozvoj regiónu, charitatívne účely, podpora vzdelania či športu, ochrana kultúry, pomoc a podpora sociálne slabším alebo ochrana životného prostredia. Občianske združenia sú povinné požiadať aj o pridelenie identifikačného čísla organizácie (IČO) a daňového identifikačného čísla organizácie (DIČO).
Občianske združenia sú právnickými osobami (zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov), ktoré vznikajú registráciou na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktoré vedie evidenciu a register všetkých platných združení na území Slovenskej republiky.
Ukážka z Registra mimovládnych organizácií
Združenia majú právo vykonávať činnosť vo vlastnom mene, čo znamená uzatvárať a podpisovať zmluvy, vlastniť majetok, prijímať dary od sponzorov, dotácie, zamestnávať ľudí na pracovný pomer a vykonávať ďalšie činnosti ustanovené zákonom alebo stanovami.
Občianske združenie zároveň nesie zodpovednosť za svoje konanie, čo znamená, že môže byť pokutované alebo byť žalované v súdnom spore.
V treťom sektore pôsobím od roku 1998 a musím konštatovať, že štát neustále zvyšuje tlak na občianske spolky, ktoré vznikli preto, aby realizovali – zväčša voľnočasovo – vlastné vízie a misie, nie na to, aby sa brodili v požiadavkách na rôzne výkazy, hlásenia atď. Na túto hru pristúpili všetci napr. aj banky, ktoré aj účet občianskeho združenia vedú ako podnikateľský a spoplatňujú ho a úročia ako biznis účet
Najnovším nezmyslom uvaleným úradom podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu na rôznych záhradkárov, rybárov, turistov, spolky žien, združenia priateľov škôl, je povinnosť týchto organizácií od júna komunikovať so štátom elektronicky t. j. používať elektronickú schránku na webe Slovensko.sk, so všetkými následnými právnymi konzekvenciami.
Podpredsedníčka vlády SR Veronika Remišová, ktorá sa dlhodobo oháňa agendou proobčianskeho konania, týmto preukázala hlbokú neznalosť podmienok za akých pracujú organizácie tretieho sektora.
Občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie nemali možnosť rozkrádať štátny rozpočet a eurofondové transfery a naše materiálno-technické zabezpečenie je v mnohých prípadoch za hranicou amortizácie. Osobne pracujem na desaťročnom počítači s obdobným vekom periférnych zariadení a mnohé moderné aplikácie mi dnes stroho oznamujú, že nie sú kompatibilné s prevádzkovanou starinou.
Vlastniť najnovší smartfón či počítačovú zostavu nie je občianskou povinnosťou, ide skôr o prezentovanie sociálneho statusu cez materiálnu spotrebu, a preto tlačiť slobodných združujúcich sa ľudí do nezmyselných povinností pokladám za štátnu šikanu.
A čo bude ďalej, pani Veronika?
Jedného dňa - pod zámienkou našej ochrany - nás nepustíte cez hranice bez implantovaného čipu? Súčasný, umelo naťahovaný „núdzový stav“, už čo-to naznačuje.
