Kúsok za Liptovským Mikulášom. Parcely v obhospodarovaní PD Smrečany. Po krátkej letnej búrke, ktorú by sme si pred desaťročiami ani nevšimli ...
Tu sa rodí problém. Škola a prax si nepodali ruky. Založenie porastov po spádnici.
Výsadba zemiakov po spádnici.
Detail: Zrážkami rozvracaný porast kukurice.
Aký je výnos z takto erodovaného porastu kukurice?
Lepšie podmienky pre povrchový odtok sa nedajú vytvoriť.
Tu začala cesta vody ...
... uložila drobné splaveniny ...
... preskočila hranu agrárnej terasy ...
... preletala trvalým trávnym porastom ...
... uložila sedimenty a putovala k ceste Liptovský Mikuláš – Žiar.
Prúd č. 2 atakoval iný okraj agrárnej terasy ...
... vyerodoval dva metre hlbokú eróznu ryhu ...
... strhol so sebou sedimenty i kamene ...
... X-tý krát sa zahryzol do bývalej obslužnej asfaltovej cesty ...
... kde tu čosi uložil ...
... a zbehol po trvalom trávnom poraste nadol.
Splaveniny zo zornenej poľnohospodárskej pôdy.
Koľko rokov vzniká centimeter pôdy?
Pôdna erózia je prirodzený proces často sa prejavujúci ireverzibilnými zmenami fyzikálnych, chemických a biologických vlastností pôdy (Bielek, 1996). Je to fyzikálny fenomén, ktorého výsledkom je odstránenie (premiestnenie) častíc pôdnej hmoty mechanickým pôsobením exogénnych činiteľov vyznačujúcich sa určitou kinetickou energiou ako sú dážď, prúdiaca voda (povrchový odtok) a vietor, zriedkavejšie ľad, topiaci sa sneh a živočíchy (Fulajtár, Janský, 2001). V našich pôdno-klimatických podmienkach sa najčastejšie vyskytuje vodná erózia pôdy. Samotný erózny proces zahrňuje čiastkové subprocesy, ktorými je pôdny materiál uvoľnený (dezintegrácia pôdneho povrchu), transportovaný (po pôdnom povrchu) a sedimentovaný (v svahových depresiách).
Vodná erózia pôdy má veľký význam pri modelovaní reliéfu krajiny ako aj pri degradácii úrodotvorných vlastností poľnohospodárskych pôd (dochádza k uvoľňovaniu a následnému transportu pôdnych častíc, na ktoré sú relatívne pevne fixované živiny a organická hmota). Vodná erózia sa prejavuje znižovaním hĺbky pôdneho profilu (predovšetkým biologicky aktívnej vrstvy pôdy), úbytkom organickej hmoty a živín a rovnako aj zhoršovaním pôdnej štruktúry.
Z pohľadu dlhodobého negatívneho efektu na produkčnú schopnosť pôdy a tým pádom aj na udržateľné poľnohospodárstvo je erózia pôdy chápaná ako významná environmentálna hrozba. Hoci je vodná erózia prirodzený proces, v poslednom období je výrazne akcelerovaná neuváženou činnosťou človeka (Stankoviansky, 2003).
Mapa erodovanosti (straty) pôdy v SR (Zdroj: Informačný servis VÚPOP)
Erózia pôdy je vážnym krajinárskym i produkčným problémom vyžadujúcim prijímanie preventívnych opatrení (Zdroj: Informačný servis VÚPOP)
Dnes hovoríme o slovenských producentoch a potravinách, o klimatických zmenách, o suchu a povodiach, o saturácií škôd nielen v poľnohospodárstve formou dotácií, ale nehovoríme o správnom hospodárení odvodenom z Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe, Nitrátovej direktívy či zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, nehovoríme o dôslednej prevencii a nekompromisnej kontrole. Spotrebovávame krajinu, vodu a pôdu – optimalizujúc náklady –odkladajúc riešenia na budúcnosť.
A verte mi, že pokiaľ by sa v tomto štáte dôsledne dodržiavali zákony a odporúčania týkajúce sa poľnohospodárstva, lesníctva, vodohospodárstva či urbanizmu, tak dopady klimatických zmien na spoločnosť by mali podstatne menší rozsah. Aj to prezradil jeden krátky príbeh vody ...
