"Hoci majú povinnosť byť na ústrednom krízovom štábe, prídu tam na chvíľu, nevypočujú si argumenty. V pohode si odídu na obedík, hoci koniec zasadnutia najdôležitejšieho krízového štábu je v nedohľadne, a idú sa opäť hrať na pekných pred médiá ako počas prvej vlny," je len úryvok typického Matovičového monológu, ktorým dlhodobo premotivovaný premiér ohodnotil konanie, názory a prínos pre pandemickú komisiu ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS).
Dnes – v časoch v ktorých vyše 28 000 živnostníkov ukončilo podnikanie, podľa Asociácie hotelov a reštaurácii Slovenska do dvoch mesiacov hrozí krach takmer polovici ubytovacích a stravovacích zariadení, banky avizujú možnosť zlyhania cca 200 000 úverov občanov a malých firiem – však Sulíka niet. Stratil sa – vizuálne i verbálne.
Schopnosť premiéra Matoviča ostrakizovať kohokoľvek kto naruší jeho kruhy – stranícke, odborné i kamarátske, neohlásene vstúpi do omáčky jeho hodinových blábolov, spochybní vládnu štatistiku ako presný súbor nepresných čísel, je obdivuhodná. Osoba neschopná napísať vlastnú diplomovku či včas absolvovať kolaudačné konanie, nám pred kamerami TA3, tej nedávnej slúžke SNS, káže o morálke a základoch matematiky, v pozadí s vedeckými grantistami (týmto pozdravujem napr. Pastorekovej Biomedicínske centrum) a konečnými užívateľmi budúcich kšeftov. A do tohto vlaku, žiaľ, už nastúpila – v mene akejsi vynútenej spoločenskej dohody – aj prezidentka Čaputová.
Občianska spoločnosť – odovzdaná v rokoch 1939, 1948, 1968 a väčšinovo aj prvých fázach ponovembrových udalostí roku 1989 – nechá przniť vlastnú dôstojnosť manipulátorom a diktátorom v kresle premiéra. Neustále posúvanie cieľovej čiary, zmena pravidiel hry počas jej priebehu, vyhrážanie sa účastníkom sa stali štátnou doktrínou a testovanie fetišom tandemu Matovič – Naď (ospalý minister zdravotníctva Krajčí je v tejto hre len kulisou).
Ešte jeden test, ešte jedno kolo testovania, ešte jeden núdzový stav ... znie éterom. Minister obrany Jaroslav Naď z OĽaNO – ktorý začínal ako oddaný SMERák, samozrejme že omylom – cez víkend vyhlásil, že nie je pravdepodobné, aby sa pri súčasnom vývoji pandémie do konca roka otvorili kaviarne či reštaurácie.
A poslušná väčšina doteraz nepochopila tézu, že vláde neradia odborníci, ale len ľudia, ktorí bezvýhradne - za budúce benefity v podobe dotácii, grantov a kariérneho postupu živeného politikou - súhlasia s Igorom Matovičom.
Žijeme Orwellov román 1984 a slučka sa uťahuje. Modrý papierik sa stal straníckou legitimáciou OĽaNO.
