Skladba cestujúcich: turisti, mamičky s deťmi, ľudia vracajúci sa z nočnej, chatári ...
Studený Potok. Nastupuje asi desať budúcich včelárov so zákonom chránenej marginalizovanej sociálnej skupiny. Cestujúci podvedome priťahujú tašky k telu. Zaznie pár komentov, aj nechutných. Každý z nich by mal oporu v Trestnom zákone. Ticho vlaku zapĺňa hluk. Čo sa dá robiť. Je nutné rešpektovať ich temperament, vnútorný oheň ... , splnomocnenci a experti sa predsa nemýlia.
Huncovce. Po ľavej ruke osada na skládke alebo skládka v osade? Stovky nepracujúcich rúk, ale nemá kto upratať. Napriek zákonom, vyhláškam ..., napriek rôznym štátnym inštitúciám majúcich v náplni práce ochranu životného prostredia a zdravia ľudí či protipožiarnu ochranu, napriek aktivačným prácam, drobným obecným službám a Xtej verzii sociálnych podnikov, ktoré už zhltli stovky miliónov eur. Slepý štát a nekonečný alibizmus inštitúcií.
Nastupuje asi štyridsať spoluobčanov, väčšinou mladistvých pod kuratelou ľahostajných rodičov, ktorých etnicita sa nesmie ani vysloviť nakoľko vedie k mazaniu diskusných príspevkov a znižovaniu karmy. Slovenská verzia Harryho Pottera. Napriek Prepravnému poriadku Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., sme povinní zniesť stupňujúci sa hluk, znečistený odev a zanedbanú hygienu spolucestujúcich. Len žiadny očný kontakt, žiadny dôvod pre zádrapku, tupé zízanie pracujúcich ľudí pred seba alebo do okna odhaľujúceho pravdu o tejto krajine. Vrcholom dňa je však kontrola cestovných lístkov.
Vlakvedúci v úlohe štatistu. „Predložte mi cestovný doklad, prosím.“ Nič. Iba mrviaci sa dav natlačený k dverám. „Vy máte cestovný lístok ...?“ Odpoveďou je štrbavý výšker. „Predložte doklad ...!“ Prvé reakcie, mladistvých, niekde na rozhraní zdanlivého veku nevinnosti a kriminálnej budúcnosti: „... čo riešiš, veď ideme von ... nehraj sa na dôležitého ...“, okorenené arogantným smiechom. Vlak brzdí. Kežmarok. Sprievodca stále nástojčivejšie žiada cestovné doklady. Dočkal sa! Jedného – dvoch. Dav sa tuhšie pritlačil k dverám. Arogancia mladých tanečníkov a huslistov sa stupňuje a prechádza do rómštiny. Nikde žiadny policajt, nálepky ŽSSK, a. s. uháňajú na dverách rýchlikov preč od regionálnych problémov, hovorkyňa recitujúca naučené frázy zrejme popíja niekde v Bratislave rannú rodinnú kávu. Dvere sa otvárajú ...
... a vo vlaku ostáva zápach, bezmocný sprievodca pochybujúci o zmysle a bezpečnosti svojho povolania a rasisti.
Lebo iba rasisti si kupujú cestovné lístky.
Doplnené dňa 03.05.2017
Selektívna spravodlivosť.
Ak niekto v tejto krajine začne polemizovať s témami ako Rómovia, migrácia ... , tak nám polícia predvádza policajné manévre pomaly v priamom televíznom prenose. Ak Vás však „slniečkár“ nazve rasistom, fašistom, nacistom ... , priamo či nepriamo, tak ide o „slobodu slova“ a Vašu schopnosť akceptovať aj „kritické a polemické názory.“ Rozhodnutie od stola, bez vypočutia akéhokoľvek svedka ... skutok nie je trestným činom.
Ak o JUDr. Harabinovi napíšete dve vety, ktoré sa mu nepáčia, tak si prilepší – na úkor daňových poplatníkov SR, o desiatky tisíc eur, lebo bol ohováraný, poškodilo to jeho meno, dobrú povesť ... Ak je ohováraný občan zanedbateľného spoločenského statusu, tak sa ho vyšetrovateľ opýta či mal problémy v práci a či sa s ním rozviedka žena. Povedať dvakrát „nie“ znamená, že ste nemali ujmu a tak ... skutok nie je trestným činom.
Polícia ročne uzavrie desiatky tisíc spisov, áno, administratívnym zamietaním podaní sa dá uzavrieť aj desať spisov za osem hodín.
