... životného prostredia.
Zmena klímy je komplexný problém – vedecky verifikovaný v podobe tisícok samostatných výskumných úloh a prác, rovnako ako odporúčané mitigácie a adaptácie, ktorého gro je prenesené do pomerne zložitých - a politický akceptovateľných - medzinárodných dohovorov a stratégií.
Iba na území Slovenska bolo doposiaľ pripravených sedem národných správ o zmene klímy o ktorých obsahu nemá 99,9% občanov – vrátane protestujúcich študentov – ani približnú predstavu.
Opis adaptácií obsahuje konkrétne opatrenia pre mestské aglomerácie, poľnohospodárstvo a lesníctvo, vodné hospodárstvo ..., vrátane konkrétnych aktivít. Mnohé z nich sa nerealizujú z dôvodu ich neznalosti vo výkonnej praxi, prvoplánového ignorovania, nezvládnutej logistiky či nedostatku finančných zdrojov.
Na území miest a obcí sa má zvyšovať podiel zelene a vsakavých plôch na úkor asfaltu, betónu a zámkovej dlažby. Namiesto toho registrujeme eurofondovú premenu zelených námestí na urbanistickú (s)púšť.
Prírode blízke pestovanie lesa je fajn slogan do momentu, v ktorom sa neprejdeme úbočiami slovenských hôr.
Aj mokrade sú špongiou krajiny iba na stránkach slovenských učebníc. Desiatky tisíc hektárov z nich poriešili masívne dotované agromelioračné úpravy realizované v minulom storočí, zvyšok valcuje urbanizmus – súčasný developerský tlak na Jurský Šúr je toho príkladom – a hory navážaného obecného odpadu.
Slovenská predstava protipovodňovej ochrany: výrub drevín, betón či kamenná rovnanina, ktorá spôsobuje zásadný rozklad trofických väzieb vo vodnom toku, zmeny v teplotnom režime ..., je v Európe už dávno prekonaným prístupom. U nás je to spôsob míňania eurofondov.
Poľnohospodárstvo – lietajúce na dotačnej schéme povodne / suchá – si za to môže samo. Kolektivizácia, zúrodňovanie, hydromeliorácie sú za nami, už ostáva iba pochopiť, že bez zavodnenia krajiny a významného zvýšenia nelesnej drevinovej vegetácie v poľnohospodárskych kultúrnych stepiach sa realita bude len zhoršovať.
A dalo by sa pokračovať.
Ak majú slovenskí študenti záujem na zmene, nielen v oblasti klímy, tak ich úlohou nie je stáť na námestiach, ale zmeniť vlastný prístup k životu a stať sa iniciátorom zmeny v lokálnom mikrosvete.
Prinášať svedectvá o tom, ako funguje nielen prístup k zmene klímy, ale aj napr. k odpadom, ich triedeniu, nelegálnym skládkam, k inváznym druhom rastlín, zeleni, vode ... v ich lokálnych komunitách – na škole, v meste či obci.
S drzosťou a odvahou prislúchajúcou mladosti klásť nepríjemné otázky kompetentným, dokumentovať - slovom, fotografiou i videom – miestnu realitu a konfrontovať ju s platnými zákonmi, stratégiami a vyhláseniami rôznych inštitúcií. Monitorovať negatívne javy v krajine, meste, podávať podnety a verejnosť oboznamovať s promptnosťou ich riešenia a postojmi zodpovedných.
Mladí ľudia – z dôvodu ich početnosti – majú potenciál byť riekou obnažujúcou staré sedimenty výhovoriek, alibizmu a úmyselného zlyhávania „systému.“ Stačí iba chcieť urobiť viac než postávať na námestiach.
P.S:
Štandardné média nemajú kapacitu a mnohokrát ani záujem prinášať informácie o lokálnych problémoch životného prostredia, rôznych kauzách a (ne)konaní kompetentných.
Kým v ČR sa v týždenných intervaloch vysiela televízna relácia „Nedaj sa“ prinášajúca zelenú publicistiku, v SR takýto formát neexistuje. Kým v ČR mimovládne organizácie majú finančnú kapacitu na vydávanie vlastných periodík, v SR vychádza iba rezortná hlasná trúba – Enviromagazín, v ktorom nenájdete jedinú kritické vetu.
SR má akútny nedostatok žurnalistov venujúcich sa systematický zeleným témam. Pred niekoľkými rokmi vznikol projekt „MLADÍ REPORTÉRI pre životné prostredie,“ ktorí má povzbudiť mladých ľudí k angažovanej žurnalistike.
Dnes existuje možnosť informovať verejnosť aj prostredníctvom blogSme.
V roku 2017 som vypracoval „nástrel“ tém pre mladých reportérov, ktorý môže byť inšpiratívny aj pre ľudí mimo tohto projektu.
Triedim, triediš, triedime ...
Motív: SR by mala do roku 2020 triediť min. 50 % hmt. komunálnych a min. 70 % hmt. stavebných a demolačných odpadov.
Otázky, odpovede, námety:
- Aká je miera triedenia odpadov vo Vašej obci? Stagnuje alebo rastie? Ak stagnuje, aké sú príčiny (hľadanie príčin – je dostupnosť kontajnerov na separované zložky dostatočná – sú splnené štandardy separovaného zberu) , vyvážajú sa kontajnery pravidelne, ako je to s odberom vyseparovaných zložiek ... ).
- Anketa „Triedite odpad?“ 100 - 200 respondentov. Zostaviť anketu s otvorenými a zatvorenými otázkami. Pri odpovedí „áno“ skúmať motiváciu, pri „nie“ dôvody.
Výchova nevýchovou ...
Motív: Nikto nestojí nad zákonom ... Aj výchovno – vzdelávacie inštitúcie (MŚ, ZŠ, SŠ) sú povinné už niekoľko rokov triediť povinné zložky (papier, sklo, plasty, kovy), nakladať ak s ostatnými odpadmi (nebezpečné odpady, kuchynské BRO, zelený BRO) v súlade so zákonom.
Otázky, odpovede, námety:
- Aká je situácia s triedením odpadu v školských zariadeniach vo Vašom meste? Kto kontrolu dodržiavanie zákonov týkajúcich sa ochrany a tvorby životného prostredia v školskom prostredí?
Zelená zelenému odpadu
Motív: SR je povinná – v zmysle stratégie o obmedzovaní ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov– BRO zbierať a zhodnocovať.
Otázky, odpovede, námety:
- Aká je situácia vo Vašej obci? Zbiera obec zelený BRO a kuchynský BRO. Ak „nie“ prečo, je uplatnená výnimka zákonná, nespaľuje sa predmetný odpad v záhradách (čo to môže spôsobiť) ...
- Prieskum kompostovania v obcí.
Na skládky nie sme krátki!
Motív: Každý je povinný ukladať odpad na miesta k tomu určené, každý má právo a povinnosť zároveň oznámiť (OÚ – odboru starostlivosti o životné prostredie, obci) zistenú nelegálnu skládku odpadov.
Zdroje:
Internetová stránka „Na skládky nie sme krátki!“
Otázky, odpovede, námety:
- Zmapovanie skládok v k. ú. obce, zaslanie podania na OÚ ... Čo sa bude diať?
- „Anketa“ medzi ľuďom, prečo skládky vznikajú ... , aké riešenie by navrhli ...
- Čo je (bolo) udavačstvo a čo je plnenie si občianskej povinnosti. Sme krajinou bez občanov?
Zelené verejné obstarávanie
Motív: Obce a mestá by mali čo najviac tovarov a služieb obstarávať vo verejnom zelenom obstarávaní.
Otázky, odpovede, námety:
- Aká je situácia vo vašej obci? Príčiny daného stavu ...
Kde zastalo obehové hospodárstvo?
Motív: Európska komisia v akčnom pláne prechodu Európy na obehové hospodárstvo v decembri 2015 predstavila nove ciele na recykláciu. Podľa nich by sme mali do roku 2035 recyklovať 70 % z našich odpadov. Slovensko vo svojej lineárnej prítomnosti momentálne recykluje len nejakých 15 %.
Otázky, odpovede, námety:
- Odpady zozbierame, predáme, výrobca vyrobí výrobok (aký) ... Aká je ochota ľudí a firiem podporovať obehové hospodárstvo kúpou daných výrobkov (anketa či vôbec tušia čo je obehové hospodárstvo).
- Príklad: Slovenská firma vyrába z viacvrstvových kombinovaných obalov od mlieka, džúsu ... stavebné dosky a zároveň na Slovensku prebieha búrlivá výstavba infraštruktúry (diaľnice, rekonštrukcie železníc ...). Je výrobok TETRA K náhradou drevených stavebných dosiek, ak „nie“ prečo ...???
Invázie bez zbraní
Motív: Zákon o ochrane prírody a krajiny v § 7b určuje vlastníkovi, nájomcovi a správcovi pozemku brániť šíreniu rastlinných nepôvodných druhov.
Zdroje:
http://www.naskladkyniesmekratki.sk/sk/invazne-druhy-rastlin
http://www.sopsr.sk/invazne-web/?page_id=69
Otázky, odpovede, námety:
- Zmapovanie lokalít s inváznymi druhmi v k. ú. obce, zaslanie podania na OÚ ... Čo sa bude diať?
- „Anketa“ – poznáte invázne druhy, aké ... ???
- Video: čo spôsobujú invázne druhy v krajine ...
- Úloha „veľkých hráčov“ (NDS, SPF, SVP ...) pri dynamike šírenia inváznych druhov.
Keď umiera rieka ...
Motív: Voda je verejným statkom a preto si vyžaduje verejný záujem a verejnú kontrolu.
Otázky, odpovede, námety:
- Ako sa mení rieka (potok) na istom úseku (výstavba MVE, výruby brehových a sprievodných porastov, nelegálne skládky odpadov, invázne druhy rastlín, splachy kontaminujúcich zložiek z polí ... ), zaznamenanie stavu a čo ďalej ...
Zem nás živí
Motív: Každý vlastník, nájomca či správca poľnohospodárskej pôdy je povinný sa o pôdu starať tak, aby bránil jej biologickej (sukcesia, zaburinenie, šírenie inváznych druhov ...) , chemickej (chemizácia pôdy, kontaminácia, nelegálne skládky ...) a fyzikálnej degradácii (zhutnenie, plošná a výmoľová erózia ...)
Otázky, odpovede, námety:
- Zaznamenajte negatívne javy na PPF vo vašom k. ú., v určitom pôdnom celku ... ukážte na kameru erózne javy (aká je synergia z odnosom pôdy, povodňovou vlnou ...). Zmapujte tzv. pevné hnojiská – uniká z nich alebo neuniká močovka do okolia (?) – ak áno, podajtze podnet na SIŽP, čo sa bude diať ... ???
Komín nie je riešenie
Motív: V slovenskej dedine sa v domácich peciach spaľuje nekvalitné paliva, ba dokonca odpady. Tento stav, oproti ČR sa tu nekontroluje.
Otázky, odpovede, námety:
- A ako je to u vás v dedine? Zaznamenajte „farby“ dymu z dedinských komínov, hmlové inverzie ... aký majú vplyv na ľudí ...
V pasci dopravy
Motív: Desiatky miest a obcí trpia tranzitnou dopravou vedenou priamo cez centrá, pričom o vplyve NOX, COM, PM2,5, PM10 ... sa už popísalo veľa.
Otázky, odpovede, námety:
- Nájdite si miesto v obci (meste) a zrátajte počet áut, ktorý tadieľ prejde za určitý čas (12 hodín), prepočítajte emisie cez okamžitú spotrebu resp. odhadnite emisnú záťaž, sú v zóne tejto záťaže výchovno – vzdelávacie zariadenia, verejné budovy ...
Klimatické hry v mestách
Motív: SR síce „produkuje“ neuveriteľné množstvo národných správ o zmene klímy, územných štúdií, plánov adaptácií ... , ale reálne dianie v mestách ide mnohokrát proti odporúčaným adaptačným opatreniam mestského prostredia na postupujúcu klimatickú zmenu (úbytok zelene v prospech pevných plôch, kanalizácia vodných štruktúr ...).
Otázky, odpovede, námety:
- Pozrite sa mesto v ktorom žijete očami klimatológa ... čo je a nie je v poriadku, ako je mesto pripravené na rok 2100???
My sme les
Motív: Iniciatíva „My sme les“ opäť raz otvorila tému lesa, národných parkov a dlhodobej ochrany životného prostredia. Áno, je tu lesný zákon, ale ...
Otázky, odpovede, námety:
- Ako vyzerajú lesy vo vašom okolí (znečistenie odpadkami, ťažba, erózia) v kontexte mäkkého turizmu a krátkodobých rekreačných aktivít?
Kam sa stráca mestská zeleň?
Motív: Zákon o ochrane prírody a krajiny upravuje v § 47 a 48 podmienky výrubu drevín a tzv. náhradnú výsadbu. Stromy a kroviny sa môžu vyrúbať len v nevyhnutných prípadoch a náhradná výsadba musí byť v ekonomicky adekvátnej spoločenskej hodnote a z pôvodných druhov.
Výpočet spoločenskej hodnoty dreviny.
Otázky, odpovede, námety:
- Koľko stromov a krovín ubudlo vo vašej obci v istom období, aké druhy ich nahradili, spĺňali výruby a kvalita výsadby zákonné dôvody (napr. padanie lístia zákon ako dôvod neakceptuje), prečo chcú ľudia rúbať dreviny ... ???
Akú cenu má miestny park
Motív: Zeleň v mestách prináša mnohé úžitky (izolácia pred hlukom, zachytávanie prachu, udržiavanie mikroklímy ...). Na tieto úžitky však ľudia nereagujú.
Otázky, odpovede, námety:
