Zakuckal som sa pri rannom čaji. Príspevok Ľubice Stančíkovej Breh Liptovskej Mary upravovali najskôr bez povolenia, teraz ho majú, posunul moju dôveru v štát do nových mínusových hodnôt.
Zistil som a napísal o VN Liptovská Mara viac ako je únosné pre jeden ľudský život, teraz čítam zoradené perly písmen: „Časť brehu, kde bol pôvodne ochranný les, si majitelia začali svojvoľne upravovať. Nemali na to žiadne povolenie, Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý je správcom vodného diela, zvolal na mieste štátny stavebný dohľad. Majitelia pozemkov museli požiadať o dodatočnú legalizáciu na úpravu brehov. Liptovskomikulášsky stavebný úrad stavbu dodatočne povolil. Pokutu za čiernu stavbu zatiaľ neudelil.“
Úrad, ktorý celé roky driemal – na koho pokyn odhalí raz história – nie je schopný uskutočňovať ad hoc sankčnú činnosť voči desiatkam nelegálnych stavieb, za tie roky nedal odstrániť ani smradľavú kadibúdku nieto ešte niečo podstatné, ale bez mihnutia oka povolí ďalšie bagrovanie brehov vodného diela lebo bolo objavené „čaro“ abrázie.
Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., rezortná to organizácia Ministerstva životného prostredia SR t. j. s plamenne rečniacim šéfom Jánom Budajom, v ktorom sa onanuje nad každým stromom vysadením na brehu potoka či rieky či nebude príčinou povodňového stavu, sa v naozaj horúcich kauzách - so záujmami skurvene mocných mužov a žien - mení na rannú hmlu obtekajúcu problém a jeho aktérov.
A nenažraní termiti ďalej parcelujú brehy Liptovskej Mary.
Hliník I. a Hliník II., kde sa v totálnom rozpore so zásadami územného plánovania najprv nakreslia developerské projekty a potom ovplyvňuje verejná politika v prospech zmeny územného plánu. A zdá sa, že v štáte v ktorom NAKA zasahuje len vtedy, keď sa dobre vyspí a je to mediálne výťažné, sa v danom prípade nikomu nechce hľadať vysoko postaveného bossa koordinujúceho biele kone a o ktorom sa šušká v každej liptovskomikulášskej krčme, ani skúmať úlohu ŠOP SR – Správy TANAPu v tejto šachovej partii.
A keď si už odhryznúť z rýchlo ubúdajúceho marského koláča, tak šup-šup atakovať – napriek nesúhlasnej petičnej akcii občanov – Gôtovanskú zátoku, odkliať vlastným pulzom žijúcu prírodu prútikom stavebných mechanizmov.
Práve preto sa Budaj, šéf ministerstva tlačových správ, vyhýba Liptovu ako bosorka ohňu, lebo tu na znásilňovaných brehoch vodného diela, v už sprznenej Demänovskej doline, v aktuálne rozbiehajúcom sa biznise masívneho odstraňovania nelesnej drevinovej vegetácie z TTP, by bol konfrontovaný s programovou nečinnosťou jemu podriadených rezortných organizácií i inštitúcií kolegu Mikulca, a nepomohli by mu poradcovia neznalí reality v teréne a historického kontextu, ani krákajúce vrany početného mediálneho oddelenia.
