Je pozoruhodné s akou horlivosťou organizuje redakcia Sme online diskusné fóra o hoaxoch, informačnej či hybridnej vojne ... , pričom Jediným majiteľom pravdy akosi uniká, že v ich vlastnom webovom priestore prebieha každodenná asymetrická vojna.
Ľudia s menom a priezviskom, fotografiou a ľahko zistiteľnou adresou trvalého bydliska sú povinní čeliť nevyberaným atakom, manipuláciám, ohováraniu, nemiestnemu a samoúčelnému ironizovaniu ... zo strany niektorých anonymných prispievateľov, ktorí nepoznajú žiadnu hranicu regulácie obsahu svojich príspevkov.
Chráneným druhom sa stal každý prispievateľ, ktorý v zmysle kolektívneho nevedomia šíri pozitívne informácie o témach s kľúčovými slovami “... Rómovia, migrácia, euroatlantická spolupráca, USA, integrácia, voľby v krajine XY ...“ a prísnou reguláciou sú obmedzovaní diskutéri, ktorí len v náznakoch a kontextovo poukážu na argumentačné medzery či iné reálne osobné skúseností s predmetnými témami.
Vo virtuálnom svete vás ktokoľvek môže nazvať fašistom či nacistom, viď. môj blog „Iba rasisti si kupujú cestovné lístky“ a antiblog Miroslava Kocúra „Futbaloví fanúšikovia si nekupujú cestovné lístky“, a odpoveďou tvorivého kolektívu Sme na výhrady čitateľa Borisa Divinského voči častovaniu mojej osoby nacistickými prívlastkami je účelová obhajoba slobody vyjadrovania sa. Samotní diskutéri pod blogom Miroslava Kocúra pritom preukázali, že práve jeho blog je bohapustým výmyslom a opisom udalostí, ktoré sa nikdy v danom slede neodohrali.
Odpoveď Sme na list Borisa Divinského, ktorý poukazoval na nevyberané a hanlivé vyjadrenia Miroslava Kocúra voči mojej osobe
Ak Vy – ako autor blogov – poukážete na dlhodobé, cielené, nevyberané, klamlivé a manipulatívne prenasledovanie (k 23.02.2017 táto osoba zverejnila 994 príspevkov a po vytlačení jedinej strany archívu je zjavné, že z 20 príspevkoch je 9 – priamo či nepriamo – venovaných ohováraniu a spochybňovaniu integrity mojej osoby) osobou vystupujúcou v diskusnom systéme ako Monsieur Chien, tak redakciu Sme to necháva absolútne chladnou.
Jeden z virtuálnych skvostov z dielne Monsieur Chien
A nielen to. Každý, kto nepodstúpil lobotómiu a začne porovnávať hranice akceptovateľnosti príspevkov pri platiteľoch Piana a neplatiacich prispievateľoch, zistí, že v prípade „pianistov“ je táto virtuálna čiara značne posunutá.
Osobitou kapitolou je kategória VIP blogérov vytváraná vraj na základe kvality písania, ohlasoch čitateľov, atď. Iste J
Mám za to, že v blogérskej komunite sa nachádzajú ľudia, ktorí píšu veľmi kvalitne a dlhodobo, ale ich šanca preniknúť medzi vyvolenú kastu konverguje k nule, nakoľko nepíšu o vybratých témach akceptovateľným spôsobom. Čo je „akceptovateľné“ určil samozrejme Niekto na základe čisto subjektívnych a nepublikovaných kritérií.
VIP blogeri sú, nech sa na mňa nikto nehnevá, priam ukážkou cieleného a „slniečkarského“ starostlivo preosievaného „establišmentu“ pozostávajúceho z bývalých a súčasných novinárov, TOP bojovníkovi proti korupcii, predstaviteľov menšín oslavujúcich výhody multi-kulti spolunažívania , skrachovaných a súčasných politikov, paničiek, ktoré kdesi na hraniciach stratili koncovku - ová ... Niektorým z nich pritom stačilo napísať - k VIP piedestálu - len niekoľko príspevkov. Niekto kvalitu ihneď rozpoznal.
Aby som predišiel kecom o tom, že ide o súkromné médium s právom bla, bla, bla ... a ak sa mi nepáči ... , tak dodávam: áno, akceptujem právo vydavateľa robiť si so svojimi peniazmi a mediálnym priestorom čokoľvek, iba si vyprosím, aby sa účelová cenzúra etablovala v slovenskej spoločnosti na nositeľku hodnôt, pokroku a akejsi naaranžovanej pravdy.
Som slobodný človek v slobodnej krajine, kde začína a končí sloboda v prípade (nielen) redakcie Sme, si musí zodpovedať ona sama.
