Je to copy and paste Demänovskej doliny.
Pod dirigentskou taktovkou developerov, ktorí to majú tu i tam „ošetrené“, v gescii nečinných úradov i štátnych ochranárov, v krátkozrakosti zastupiteľstiev lokálnej demokracie, v tichu vedy – s minimom lídrov a osobností - zameranej viac na teóriu, výskum a karenty než na dianie za oknom, v ľahostajnosti občanov utopených - vedome či nevedome - vo vlastných životoch, za trúbenia ministerských fanfár na aktuálnu tému reformy národných parkov či nadčasové frázy o trvalo udržateľnom rozvoji, nám scudzujú – meter po metri a rovnako ako pri Liptovskej Mare – krajinu.
Voľný priestor nomádov, kvetnaté lúky, remízky i mokrade, otcova roľa Ivana Krasku - Pokojný večer na vŕšky padal, na sivé polia, v poslednom lúči starootcovská horela roľa. Z cudziny tulák kročil si na ňu bázlivou nohou, slnce jak koráb v ohnivých vodách plá pod oblohou – skropený potom i krvavými mozoľmi generácii – mizne v pažeráku chamtivosti.
Nad dedovizňou nevidieť politikov zodpovednosti, ani tých, ktorí v borovičkovom opojení pri blčiacich vatrách, cez plecia s nedbalo prehodenou štátnou vlajkou, tak plamenne rečnia o národe, rodnej hrude, o tom, čo je naše a nedáme si to nikdy vziať ...
Svet sa pozerá a krúti hlavou. Lebo iba tu – v krajine bez budúcnosti – sa znásilňuje tak po tálibánský, za bieleho dňa a verejne, a davy sa prizerajú.
A prejde čas a mnohí – prebudení z dlhého spánku občianskej ľahostajnosti - sa budú pýtať, rovnako ako v Demänovskej doline aktuálne ovenčenej anticenou Brutus, kto to dovolil. A odpoveď bude visieť v zrkadle.
Rakovina je víťazstvom dravej bunkovej aktivity - neregulovanej roztopaše - nad nudnou stabilitou, kontaktnou inhibíciou rastu. Množiace sa bunky – v mene krátkozrakého cieľa - prerastajú tkanivá nerešpektujúc zaužívané pravidlá, regulované väzby i nadradené záujmy organizmu zvaného človek. V mene vlastného cieľa zabíjajú.
A snímky onkologických tkanív pod elektrónkovým mikroskopom sú štrukturálne totožné so snímkami zobrazujúcich výstavbou metastázovaný priestor.
Pod Tatrami zomiera krajina, iba to ešte nebolí ...
Súvisiace články:
Budúcnosť Vysokých Tatier: vysokohorská príroda alebo beztvaré predmestia?
Bude Veľký Slavkov ako z amerického filmu?
Stavebný boom v Tatrách bez kontroly štátom
