Predražené verejné toalety v Dojči či lavičky v Hnúšti sú len drobnými kamienkami v mozaike štátu v ktorom nenásytnosť čerpania dotácií a eufondových zdrojov už dávno zastrela stovkám akože elít zdravý rozum a stala sa prvoplánovým aktom odpočtu komunálneho či ministerského úspechu.
Čerpať, čerpať, čerpať ... na od skutočných potrieb a záujmov miestnych ľudí odtrhnuté projekty mierou vrchovatou pretekajúce do sociálnej a environmentálnej agresie, s predraženými konzultačnými a právnymi službami, uniformujúc naše obce na bezduché slnkom spaľované plochy s atrapami drevín v prúde drístov o klimatickej zmene a potrebe našej zmeny.
Cyklistické trasy smerujúce odnikiaľ nikam, predražené fontánky a vodné steny na zabetónovaných námestiach, protipovodňová ochrana trhajúca riekam srdce, ako samozrejmosť dňa.
Establišment – mafiánske prepojenie lokálnych politikov, projektantov, architektov a pokorných úradníkov – rátajúci prachy, euráče, dengi, groše, zabezpečujúce predovšetkým ich životný štandard, prstuje naše národné parky i obce, občanov i aktivistov. Pokora prichádza iba pred voľbami.
V Liptovskom Hrádku je dokonané. Košaté hlavy líp ležia naskladané v septembrovom prachu a niečo šepkajú. Nikto ich však nepočúva.
Liptovský Hrádok, 21.09.2020 (Foto: Roman Běhal)
Hrádocké dozvuky: mladí ľudia - lesníci - v Liptovskom Hrádku nemajú právo na vyjadrenie názoru formou pokojného protestu a pedagóg je následne ostrakizovaný (???) (doplnené dňa 22.09.2020)
Stanovisko mesta Liptovský Hrádok (doplnené dňa 24.09.2020)
Ostblock už dávno utopil - v eurofondovom chvaste - akýkoľvek zmysel pre normálnosť (Zdroj: Slovenský ochranársky snem)
