Páni a dámy, azda už stačilo. Po troch desaťročiach boja s chudobou oblečeného do finančne atraktívnych šiat marginalizácie, prestriedaného zástupu splnomocnencov pre rómske komunity s trvalým bydliskom v Bratislave s ústami preplnenými rétorickým balastom, aktivačných prác pretekajúcich pasivitou, slepých a hluchých rómskych hliadok, stoviek miliónov eur, ktoré sme spláchli do kanalizácie pilotných projektov a modelových riešení, je azda čas povedať, že ľudia sú si - napriek všetkému - rovní v právach i povinnostiach.
Ako človek platiaci dane, aby štát mal z čoho bezhranične a v mnohých prípadoch nesystémovo a populistický rozdávať, s nadštandardne vyvinutým zmyslom pre právo a spravodlivosť, nenesiem nielenže žiadnu zodpovednosť za to, že niekto sa narodil v chatrči v Jasove, ale nevidím najmenší dôvod na to, aby chudoba – pod „progresívnou“ vlajkou umelo živených vášni o rasizme a xenofóbii v prípade každého, kto si dovolil prehovoriť mimo protežovanú ideológiu mainstreamu – ospravedlňovala devastáciu životného prostredia a akceptovala vytváranie lokálnych nádorov kriminality s obrovským potenciálom metastázovania.
Žijem v štáte, v ktorom sa prostredníctvom mediálnej masáže a klišé chce to desaťročia výchovy (tie už mimochodom prešli), vytvára atmosféra spoločenskej akceptácie asociálneho správania sa – od masívneho znečisťovania riek a priehrad odpadom až po týranie zvierat, bez snahy takéto správania prostredníctvom cielene nastavenej legislatívy nekompromisne monitorovať a postihovať. Už môj dedo hovoril o malom dvore a veľkom biči.
Kým ľudia so zmyslom pre civilizačné hodnoty čistia potoky a rieky, sadia stromy, venujú čas i finančné zdroje starostlivosti o opustené a týrané zvieratá, z televíznych obrazoviek na nás pokrikuje absolvent základnej školy, že zadarmo robiť - t. j. starať sa o bordel, ktorý sám vytvoril - nebude. A tu – a myslím to naozaj vážne – odmietam akceptovať, a byť s ňou solidárny, inakosť prezentovanú ako kultúrno-etnické rozdiely, ktoré je potrebné – vraj – vnímať v kontexte.
Mám za to, že pochopenie faktu odpadky patria do koša čo vreca, pes je živý tvor i biblického Nepokradneš!, nevyžaduje akademické vzdelanie či certifikované školenie, iba ochotu stať sa súčasťou spoločnosti – s jej pravidlami a hodnotovým ukotvením. Inakosť nastrčenej dlane, sociálnej požívačnosti a agresivity, však nemá záujem o spoločenskú kohéziu.
Chudoba nie je právom na devastáciu životného prostredia, organizovanie psích zápasov či kulinárskych hodov, ani na zneužívanie detí na beztrestnú organizovanú kriminalitu. Chudoba má byť a môže byť láskavá a pokorná, akceptujúca etické hodnoty. Iba takejto chudobe má zmysel pomáhať, byť s ňou solidárny, otvoriť pre ňu srdce i darcovsku peňaženku.
Súvisiace články:
Vo Víťazi je v potoku opäť spúšť, starosta už rómskej hliadke neverí
Na Ružíne spustili rozsiahlu aktivitu zberu a triedenia
Veľká brigáda na Ružíne. Takmer 200 dobrovoľníkov vyzbieralo 750 mechov odpadu
Ekokatastrofa pri Hornáde. Košičan nafotil spúšť po vode, z unikátnej prírody je kanál
