S výsadbou zelene, aj pod tlakom alarmujúcich klimatických správ, sa roztrhlo vrece. Košice sa rozhodli obohatiť mesto o 300 000 nových stromov, Bratislava ohlasuje zásadnú revitalizáciu mestskej zelene, spontánne vznikajú rôzne iniciatívy napr. Sadíme stroMY.
Vyspelosť štátu však najlepšie dokumentuje podpora občianskych aktivít – finančná, logistická i morálna – zo strany jej ústredných orgánov a úradov. A tu, v porovnaní s Českou republikou, dostávame na frak.
Zelené obce Slovenska – X-tý centralizovaný „národný“ projekt, ktorého hlavným cieľom je čerpať eurofondy
Namiesto uplatňovania subsidiarity t. j. delegovania výkonu činnosti čo na najnižšiu úroveň riadenia, podporovania lokálneho aktivizmu a dobrovoľníctva, Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) – táto národná inštitúcia trvalo napojená na bradavku eurofondov – vymyslela centralizovaný projekt Zelené obce Slovenska, vytendrovala monopolného „zhotoviteľa“ dodania a výsadby stromov - firmu A.I.I. Technické služby s. r. o., Bratislava, bez známej proveniencie drevín, so značnými nákladmi na prepravu sadbového materiálu do vzdialených obcí, ktorý k realizácii zákazky potrebuje min. ďalších dvoch dodávateľov.
Tá istá SAŽP zároveň generuje desiatky zmlúv s obcami zapojenými do projektu, ktorého vecné plnenie zabezpečuje aj tak niekto iný. Obce sú pritom povinné starať sa o vysadené dreviny, kým „zhotoviteľ“ ich len monitoruje. Viete vymyslieť ešte byrokratickejší, centralizovanejší a od miestnych ľudí odtrhnutejší systém výsadby stromov?
Česká republika – aj prostredníctvom projektu Sázíme budoucnost – deklaruje svoj vzťah k občanom a rozvoju občianskej spoločnosti
V kontraste s uvedeným ČR pristupuje k ľudovému sadeniu stromov prostredníctvom výzvy Sázíme budoucnost, so štartovacou dotáciou 100 mil. českých korún a cieľom vysadiť v obciach a krajine – prostredníctvom aktivít samotných občanov – 10 mil. stromov.
O peniaze – až do výšky 250 000 českých korún na jeden zámer – sa môžu hlásiť miestne organizácie, úrady, firmy, školy, spolky a jedinou zásadnou podmienkou je legitímny vzťah k miestu výsadby.
Finančná podporu, za istých okolností s nulovým spolufinancovaním, má pokryť organizátorom všetky náklady komunitného sadenia: nákup sadeníc, substrátu, hnojiva, ochrany kmeňov či zavlažovacích vakov, odborné posudky i lokálnu publicitu. Elektronický grantový program bude otvorený 14. októbra a spracovanie žiadosti bude trvať 3 týždne.
Riaditeľ Štátneho fondu životného prostredia ČR uviedol pre médiá to podstatné: "V programu nám jde o zapojení lidí z místních komunit na dobrovolnické bázi, a proto ani neuvažujeme, že by se výsadba prováděla dodavatelsky."
ČR pochopila to základné – a mám to šťastie pozorovať tento fakt na lokálnej úrovni – že vzťah občanov k verejnému priestoru rastie úmerne k ich možnostiam sa na jeho plánovaní a vytváraní neformálne spolupodieľať.
Liptovský Mikuláš, sídl. Podbreziny, Zelená oáza pri vode: Vzťah prostrediu sa formuje prostredníctvom vlastných rúk a vynaloženej námahy ...
A tak je to tu so všetkým. Máme splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, máme národné i lokálne stratégie, iba teória sa čoraz viac vzdiaľuje od reality.
Štát pokladá vlastných občanov za neschopných hlupákov, ktorí si nezaslúžia žiadnu významnú morálnu, logistickú a nieto ešte finančnú podporu. Najlepšie to predsa vždy urobia Naši.
