Aké sú Vaše skúseností s trestnými oznameniami pre podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty prečinu neoprávneného nakladanie s odpadmi? Žiadne? Tak opíšem tie svoje ...
... množstvo ľudí ma kontaktovalo telefonický či elektronickou poštou, aby sa mi posťažovali, že ohlásili nelegálnu skládku odpadu prostredníctvom aplikácie TrashOut a dodnes nie je odstránená (autorom aplikácie to ale vôbec nevadí) . Nakoľko som sa už nemohol pozerať na tento stav, podal som v roku 2014, v dvoch várkach, trestné oznámenia na ohlásené skládky odpadov v aplikácii , a to prostredníctvom krajských prokuratúr (KP). Išlo cca o 3 300 skládok (3 300 skutkov). Každé trestné oznámenie obsahovalo okrem základného textu vygenerované „pdfka“ skládok v príslušnom kraji, v členení podľa okresov.
... v zmysle princípu „padajúceho ...“ (veď viete čo) KP vec odstúpili okresným prokuratúram (OP), OP na okresné riaditeľstva policajného zboru ... a odtiaľ sa veci ocitli na OO PZ.
... prístup policajných vyšetrovateľov bol rôzny: od vecného riešenia, cez autoritatívne dožadovanie sa „vypočutia“ (vyhrážky pokuty cez 1 650 eur) až po „nedáme si s tým veľa práce“.
Okrem pár stoviek telefonátov, som absolvoval cca 100 výsluchov a doplnení podania. Úspešne som sa „vyhol“ predvolávaniu niekde do „hornej-dolnej“, 250 km od môjho bydliska ..., a akosi ustál vystupovanie voči mojej osobe, akoby som bol páchateľom ja.
... zistil som, že napriek tomu, že trestné podanie je vyčerpávajúce a odpovedá na všetky základné otázky, časť príslušníkov PZ pociťuje silnú potrebu pýtať sa na veci, ktoré sú skryté v samotnom texte podania ... v školstve sa to hodnotí ako čitateľská gramotnosť alebo čítanie s porozumením ...
K dnešnému dňu disponujem cca 40 kg rôznych uznesení (t. j. cez 2 000 rôznych listov), ktoré som prebral v priebehu polroka.
Teraz niekoľko zásadných postrehov:
v 90 % vyšetrovaných lokalít nedosiahla spoločenská škoda sumu 266 eur t. j. hranicu prečinu a vyšetrovateľ vec odstúpil na priestupkové konanie obci alebo OÚ. Takto odstúpené boli stovky prípadov a žiaľ nemôžem sa zbaviť pocitu, že týmto to aj skončilo. Mám za to, že obce kašlú na akékoľvek priestupkové konanie, čo dokumentuje aj vyjadrenie sa starostu obce Čereňany: „... preto sa spisový materiál s týmito prípadmi dostal v septembri na náš obecný úrad. Nikto sa ním však nezaoberal,“ povedal starosta Čerenian Ján Mokrý, ktorý po nástupe do funkcie začal prijímať potrebné opatrenia.“
Ja naozaj nemám kapacitu na to, aby som teraz požiadal stovky obcí a úradov o informáciu „aký je výsledok priestupkových konaní“, ktoré boli povinní viesť.
v 10 % vyšetrovaných lokalít došlo k spáchaniu prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi od spoločenskej škody vyčíslenej od niekoľkých stoviek eur až po desiatky tisíc eur. Tu sa však prípad mnohokrát uzavrie tým, že vec sa odloží, nakoľko „napriek operatívnej činnosti ...“ sa nepodarilo stotožniť páchateľa. Vyjadrenie ministra životného prostredia: „Zamedzovaniu vzniku nových čiernych skládok majú pomôcť tvrdšie represívne opatrenia v novom odpadovom zákone.Ten zvyšuje právomoci polície a sprísňuje sankcie pre tvorcov čiernych skládok. Pokuty pre fyzické osoby sa zvyšujú desaťnásobne až do 1500 eur. Právnickým osobám bude po novom hroziť v tejto súvislosti pokuta až 350 000 eur“, stojí preto na vode. SR nemá problém s výškou sankcií, ale s ochotou stotožnovať páchateľov. V priemernej slovenskej obci vie celá dedina, vrátane starostu, že „Jano“ menil strechu a jeho stará strecha je za dedinou, všetci sa však „tvária“, že páchateľ je neznámy.
Pri výpočutiach starostov k jednotlivým lokalitám časť starostov, bez mihnutia oka, tvrdí, že o skládke nevedela a vyšetrovateľovi a ani prokuratúre nevadí, že viem predložiť fyzické dôkazy o tom, že o predmetnej skládke bola obec informovaná.
Niektoré uznesenia vyšetrovateľov majú úroveň SOČky – jedno stranové, je zjavné, že policajt na mieste činu nebol (odvolával som sa, kým sa dalo a vládal som) ... niektorí príslušníci PZ si ani nevšimli, že zanikli OUŽP a potom vám príde 50 doporučených listov, kde sa na podnet prokurátora opravuje výrok (z OÚŽP na OÚ) ...
Keď obce komunikujú s médiami resp. ministerstvom životného prostredia, tak tvrdia „ ... aké obrovské náklady majú s odstraňovaním skládok ...“, keď ich vyšetrujú, tak bežné sú tvrdenia „obec nemala s odstránením skládky žiadne náklady, lebo ju odstránili aktivační pracovníci a odpad sme vyviezli v rámci bežného zberu KO ...“ Môžete do mŕtva argumentovať, že ani aktivační nepracujú zadarmo, že aj oficiálny vývoz niečo stál ... obce nemajú záujem, aby tam vzniklo „niečo“ nad 266 eur, nakoľko nechcú aby sa im niekto „hrabal“ v obci, lebo môže zistiť aj niečo iné ...
Väčšina uznesení obsahuje vetu o tom, že nebolo poškodené životné prostredie. Mám za to, že väčšina vyšetrovateľov pokladá za poškodenie životného prostredia len viditeľné znaky (mŕtvoly živočíchov, ľudí ...????). Vyšetrovatelia nie sú schopní pracovať s ekonomickými a environmentálnymi externalitami. Niektoré vplyvy nelegálnych skládok odpadu na krajinu, biotu, ekonomiku a zdravie ľudí:
- potenciálna kontaminácia pôdy a vody,
- únik nebezpečných chemických látok do ovzdušia (pri úmyselne zapálených skládkach),
- záber poľnohospodárskej pôdy (v rozpore so zákonom o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy), často s vysokou bonitou, poškodzovanie lesných a vodných ekosystémov,
- vybreženie vodných tokov (pri zužovaní prietočných profilov vodných tokov ukladaným odpadom),
- často nezvratné zmeny v druhovom zložení rastlín a prenikanie inváznych druhov (mnohé sú silné alergény resp. majú iný závažný vplyv na ľudské zdravie) do krajiny,
- odpad ako pasca pre živočíšne druhy (úhyn živočíchov uväznených v rôznych obaloch, konzumácia a následné zdravotné problémy vedúce až k úmrtiu, pozorované napr. u vtáctva, zranenia a uväznenia – zamotanie sa do odpadu – väčších živočíchov ...),
- synantropizácia živočíšnych druhov (priťahovanie škodcov – napr. hlodavcov – k ľudským obydliam, pohyb medveďov, líšok v blízkosti lokalít s uloženým odpadom ...),
- riziko zranení detí,
- riziko šírenia sa rezistentných druhov baktérií z lokalít s nelegálne uloženým odpadom (mnohé z nich vyvolávajú u človeka závažné zdravotné problémy),
- vizuálny impakt v krajine, a tým znižovanie turistickej atraktivity lokality (skládky vytvárajú aj mentálny obraz o obyvateľoch blízkych obcí),
- priama strata druhotných surovín,
- zvyšovanie nákladov obcí na odpadové hospodárstvo a poplatkov za odpady pre obyvateľov (komunálne a drobné stavebné odpady musí odstraňovať obec na jej náklady, tieto môže následne preniesť do poplatkov za odpady),
- postupná strata hrdosti na obec, región, Slovensko ... príklon obyvateľov k ľahostajnosti, bezradnosti a nezáujmu o veci verejné.
Mám za to, že práve z dôvodu formálnosti a pomalosti vyšetrovania, minimálneho osobného nasadenia, pripisovaniu väčšej váhy tvrdeniam než zdokumentovaným faktom ... , je situácia s environmentálnou kriminalitou tam kde je.
Je taktiež potrebné si uvedomiť, že mnohí príslušníci OO PZ pochádzajú z prostredia, kde je úplne normálne vytvárať skládky, vypaľovať trávu, vypúšťať žumpy do miestneho potoka ... a možno, po vyzlečení služobnej rovnošaty, sa tiež podieľajú na takejto činnosti. V ich hlavách je potom environmentálna kriminalita len akousi nedôležitou témou.
Súvis s článkami:
