Zákon pro Království v příčině vysadzovaní a ochrany alejí aneb jednoduchých stromořadí podél veřejných silnic (Zákon daný dne 12. října 1875 čís. 76. zák. z. platný pro království České v příčině ochrany majetku polního, Ed. Grégr 1892, str. 20)
Andreas Roloff je jedným z popredných svetových vedcov, ktorí sa zaoberajú výskumom stromov v mestách. Zastáva názor, že zvýšenie podielu zelených plôch v mestom prostredí je jednou z najekonomickejších a najefektívnejších stratégií adaptácie miest na klimatické zmeny.
Stromy v mestách, a nielen v nich, poskytujú tzv. ekosystémové služby ako napr. rekreácia, estetika, vzdelávanie, záchyt polietavých častíc atď., ktorých význam sa počas desaťročí podceňoval a ekonomický nekvantifikoval.
V roku 2013 Európska komisia zadefinovala tzv. zelenú infraštruktúru ako strategický plánovanú sieť prírodných a poloprírodných oblastí, ktorá bola navrhnutá a je riadená s cieľom poskytovania ekosystémových služieb a zahŕňa zelené či modré plochy v mestskom i vidieckom prostredí.
Vybrané ekosystémové služby, ktoré zabezpečuje strom (Zdroj: Klimatický strom. Jak stromy přispívají k lepšímu klimatu)
Stromy v mestách majú významný vplyv na reguláciu teploty a vlhkosti vzduchu. Podľa vedcov z univerzity vo Wageningene predstavuje chladiaci účinok stromu 20 až 30 kilowatov t. j. výkon desiatich klimatizácii.
Vyparovaním vody sa nezvyšuje vlhkosť vzduchu iba v okolí stromu, ale je odoberaná aj energia z okolia a dochádza k jeho ochladzovaniu. Počas horúceho dňa odparí breza cez 100 litrov vody za deň, smrek iba 10 litrov.
Okrem viditeľného žiarenia môžu strom odraziť až 40% infračerveného tepelného žiarenia, hodnotu škodlivého UV žiarenia dokážu veľké a husté koruny znížiť o 90%.
Stromy poskytujú významnú ochranu pred vetrom, čo je potvrdené historickou výsadnou ochranných štruktúr – vetrolamov v mnohých lokalitách Slovenska.
Ochrana pred vetrom (Zdroj: Klimatický strom. Jak stromy přispívají k lepšímu klimatu)
Stromy viažu oxid uhličitý a produkujú kyslík. Koľko kyslíka sa v mieste rastu stromu vyprodukuje závisí na mnohých faktoroch. Do asi 20° C rastie príjem a premena látok živým organizmom na výstavbu jeho tela (asimilácia) a tým aj produkcia kyslíka. Od tohto bodu sa však v dôsledku zvýšeného metabolizmu zvyšuje spotreba uložených látok na výrobu energie a rast (bunečné dýchanie).
Stromy zachytávajú škodlivé zlúčeniny (oxid siričitý, oxidy dusíka, prízemný ozón) a polietavé prachové častice (PM10, PM2,5) zo spaľovania fosílnych palív a biomasy, automobilizmu. 9 metrov vysoký javor mliečny má cca 278 m2 listovej plochy, ktorá počas vegetačného obdobia zachytí cca 2 kg prachu z 3,5 kg uvoľneného v okolí stromu.
Stromy stabilizujú svahy, bránia veternej a vodnej erózii, regulujú hydrologický režim. Strom z hmotnosťou koreňov 300 až 500 kg spevňuje cca 50 ton zeminy a zabraňuje odtoku 70 000 litrov vody za rok.
Pomer medzi odparovaním a vsakovaním vody v rôznych krajinných štruktúrach (Zdroj: Klimatický strom. Jak stromy přispívají k lepšímu klimatu)
Možnosti pre vsakovanie dažďovej vody pozdĺž ciest (Zdroj: Klimatický strom. Jak stromy přispívají k lepšímu klimatu)
Ak chceme adekvátne nahradiť starý strom (Zdroj: Klimatický strom. Jak stromy přispívají k lepšímu klimatu)
Ugandské príslovie hovorí: „Najlepšie obdobie pre výsadbu stromov bolo pred 20 rokmi. Druhé najlepšie obdobie je teraz.“
Odporúčam:
Publikácia „Klimatický strom. Jak stromy přispívají k lepšímu klimatu“
Film "Aleje jako součást naší krajiny"
Prednáška „Sucho začíná tam, kde končí život v půdě“
