sa nedozvieme nič.
Slovenské súdy nezverejňujú rozhodnutia, lebo nemajú na to techniku a ľudí.
Slovenské úrady nečítajú elektronický doručenú poštu.
Slovenské obce neodstraňujú nelegálne skládky odpadov.
Slovenské ministerstvo životného prostredia ignoruje výstupy z aplikácie, ktorú samo propagovalo a dokonca finančne podporilo.
Len pár ukážok prístupu k právam a povinnostiam zo strany štátu a samospráv.
Žijeme v mocenský riadenom Matrixe, ktorý sa nielenže rozhodol systematický a neúnavne terorizovať občanov – v pozícii otca, matky, štatutára firmy či živnostníka, ale neváhal – arogantne a povýšenecký – sám seba nazvať ESOm (Efektívnou, Spoľahlivou a Otvorenou štátnou službou).
Žijeme v mocenský riadenom Matrixe pozostávajúcom z desiatok politický či rodinne, nikdy však elektronický, prepojených úradov a inštitúcií, produkujúcich ročne desiatky nových a nezmyselných predpisov, hlásení, výkazov, potvrdení ...
Ak chce niečo štát či samospráva od občana (či firmy), tak to zabalí do darčekového balenia paragrafov doručeného do vlastných rúk. A čas neúprosne plynie – bez ohľadu na konkrétne rodinné, zdravotné, ekonomické či iné okolností.
Ak pochybí občan, tak si vypočuje od niektorého z premnožených hovorcov farizejskú mantru „neznalosť zákona neospravedlňuje.“
Ak však nestíha štát či samospráva, tak buď si v parlamente „vybavia“ oddialenie účinnosti príslušného právneho predpisu alebo sa na tento jednoducho vys ... Veď nemajú techniku, ľudské kapacity, finančné prostriedky ... Dôvody sa vždy nájdu. Brusel je ďaleko a nestíha zametať dynamický sa kopiacu slovenskú špinu v podobe špecifík.
„Skutok sa nestal, skutok nie je trestným činom“, napíše v deväťdesiatdeväťpercent prípadov poverený príslušník PZ SR na podané trestné oznámenie z dôvodu podozrenia z marenia úlohy verejným činiteľom či zneužívania právomoci verejného činiteľa. Svoj beletristický výtvor postrádajúci často elementárnu logiku spísaný v 30-dňovej zákonnej lehote vyšperkuje vyjadreniami typu „... úrad sa snaží ... úrad má sťažené podmienky ... nejde o úmyselné konanie ... skutok nenaplnil všetky obligatórne znaky ...“ Primátor, starosta, úradník, sudca ... je na Slovenskú chráneným druhom a nikto nerieši – na rozdiel od medveďa či vlka – premnoženie týchto ľudí a nimi spôsobené škody.
V tomto kontexte je požiadavka štátu napr. na povinné aktivovanie elektronických schránok firiem ich štatutármi k 01.01.2017 tragickou ukážkou toho ako selektívne si štát predstavuje uplatňovanie práv a povinností.
Niekde na ceste sa nám to vymklo spod kontroly.
Súdy nemajú ľudí a techniku, úrady nemajú záujem, samosprávy nemajú peniaze ... , iba občan musí mať všetko a okamžite – čas, peniaze, PC, pripojenie na internet ..., lebo štát si tak zmyslel.
Možno 17. novembra 1989 stačilo zmeniť slogan - namiesto „Máme holé ruce!“ na „Máme hole v ruce!“
A štát by sme boli naozaj my.
