ministerského alibizmu a jeho úlomky sa nenávratne utopili v oceáne účelového nekonania, obštrukcií a výhovoriek predstaviteľov štátnej a verejnej správy.
Nie je tomu tak dávno, čo nová mantra ministerstva, ktorej ideologický základ je ukotvený v novom zákone o odpadoch, poslala TrashOut definitívne do temnoty spoločenského zabudnutia. Namiesto aplikácie, vraj, nastupujú drakonické sankcie: „ ... Na Slovensku je dnes zhruba 2500 evidovaných nelegálnych skládok a neoficiálnych môže byť až okolo 7000. Ministerstvo životného prostredia problém čiernych skládok rieši aj v novom zákone o odpadoch, kde sa od januára 2016 zvyšujú právomoci polície a pokuty. Pre fyzické osoby je to takmer desaťnásobne až do výšky 1500 eur a pre právnické osoby sa výška pokuty v najkrajnejšom prípade vyšplhá až na 350 tisíc eur. Na to, aby nevznikali nové čierne skládky, musia predovšetkým zmeniť prístup samotní obyvatelia miest a obcí. Nielen tým, že budú ukladať odpad len tam, kde majú, ale aj tým, že nebudú ľahostajní k tým, ktorí tak nerobia. Len samotné sankcie, ktoré obsahuje aj nový zákon, problém nevyriešia ...“
Až prišiel prvý január 2016 a ...
... existujú signály, že ďalší (pre)medializovaný projekt „Veľké upratovanie Slovenska“, na ktoré prispeli všetci obyvatelia sumou 9 136 000 eur, dopadol na niektorých lokalitách značne rozpačito. Existujú podozrenia, že časť odpadu odstránená nebola - bol jednoducho zasypaný, alebo na príslušnej lokalite sa odpad opätovne nachádza ... ,
... bardejovské mestské lesy sa topia v stavebnom odpade,
... TV Markíza odvysielala reportáž o tom, ako sa za pričinenia aktívnej občianky podarilo stotožniť pôvodcu uloženého odpadu pri ceste s týmto výsledkom: polícia riešila vec napomenutím a odpad leží stále tam, kde bol vyhodený ...
... OÚ Šaľa, Odbor starostlivosti o životné prostredie uložil za vyhodenie 12 ton stavebného odpadu sankciu 50 eur.
Za 50 eur sa dá v tejto krajine totiž zdôvodniť a obkecať všetko.
Dá sa ignorovať fakt, že uloženie akéhokoľvek odpadu bez príslušných povolení a súhlasov je nezákonným umiestnením odpadu. Zodpovednosť za nezákonné uloženie odpadu upravuje ustanovenie § 15 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ktoré každé uloženie odpadu mimo miesta alebo zariadenia určeného k ukladaniu odpadu za účelom zhodnotenia alebo zneškodnenia pokladá za nezákonný akt. Podľa § 15 ods. 7 citovanej právnej normy je príslušný orgán štátnej správy povinný, pri podozrení spáchania trestného činu neoprávneného nakladanie s odpadmi, upovedomiť o tom orgán činný v trestnom konaní, čo sa v danom prípade nestalo.
Dajú sa ignorovať súvisiace právne predpisy ako zákon o lesoch, zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, zákon o vodách ..., ktoré jasne a zreteľne upravujú a vymedzujú rôzne činností, ktoré môže či nemôže ktokoľvek na príslušných pozemkoch vykonávať.
Dá sa namiesto odborného stanoviska samotného úradu prebrať nekvalifikovaná a účelová „ekonomická“ argumentácia páchateľa skutku a dokonca akceptovať jeho názor „ ... cementová strešná škridla je excelentný materiál na spevňovanie poľných a lesných ciest ...“, ktorý nemá oporu v žiadnej odbornej štúdií či v certifikačnom konaní.
Dá sa ignorovať fakt, že podľa § 81 ods. 20) zákona o odpadoch (č. 79/2015 Z. z.) je obec povinná zaviesť množstvový zber drobného stavebného odpadu a spoplatniť ho sadzbou v rozmedzí od 0,015 € / kg po 0,078 € / kg. Pri dvanástich nelegálne uložených tonách ide o teda o výšku poplatku 180 až 936 € a nie 50,40 €.
Dá sa zabudnúť (účelovo?) na vyhlášku MŽP SR č. 371/2015 Z. z. a konkrétne § 20 upravujúci podrobnosti o odpadoch vhodných na využívanie na povrchovú úpravu terénu:
(1) Na povrchovú úpravu terénu sa môže použiť výlučne inertný odpad,17) okrem inertných stavebných odpadov a odpadov z demolácií (§ 77 ods. 1 zákona), ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie.
(2) Ak pri preberaní odpadu vznikne na základe poznatkov o jeho pôvode alebo jeho vizuálnej kontroly pochybnosť o tom, či ide o inertný odpad, vykoná sa pred použitím odpadu na povrchovú úpravu terénu jeho testovanie18) s cieľom overiť, či tento odpad spĺňa limitné hodnoty ustanovené v osobitnom predpise;19) takýto odpad sa na povrchovú úpravu terénu môže použiť až na základe výsledkov testovania, ktoré preukážu, že ide o inertný odpad. Ustanovenia § 9 ods. 1 až 4 nie sú tým dotknuté.
(3) Inertné odpady, ktoré sa majú využiť na povrchovú úpravu terénu, musia spĺňať požiadavky účelu, na ktorý majú byť využité.
(4) Pri povrchovej úprave terénu, ktorou je likvidácia, sanácia alebo rekultivácia banských diel a lomov, sa môže použiť výlučne inertný odpad, ktorý je vhodným spôsobom upravený na tento účel a spôsob jeho využitia musí zabezpečiť stabilitu takto uloženého inertného odpadu najmä s ohľadom na zabránenie zosuvov.
, ako aj kontext s § 2 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 372/2015 Z. z. (poznámka 17):
„ Inertný odpad je odpad, pri ktorom nedochádza k žiadnym významným fyzikálnym, chemickým alebo biologickým premenám. Inertný odpad sa nerozpúšťa, nehorí ani inak fyzicky alebo chemicky nereaguje, nepodlieha biologickému rozkladu ani škodlivo neovplyvňuje iné látky, s ktorými prichádza do styku tak, aby mohlo dôjsť k znečisteniu životného prostredia alebo k poškodeniu zdravia ľudí. Celková vylúhovateľnosť a znečistenie obsiahnuté v odpade a ekotoxicita výluhu musia byť zanedbateľné a nesmú ohrozovať kvalitu povrchových alebo podzemných vôd. Limitné hodnoty lá- tok nesmú prekročiť hodnoty ukazovateľov pre triedu vylúhovateľnosti I podľa prílohy č. 1.“
Boj s nelegálnymi skládkami odpadov – tentoraz cestou sankcií – sa nám opätovne rozpúšťa v kyseline účelových argumentácií páchateľov, akože svedkov a úradov.
Pritom práve orgány štátnej a verejnej správy dlhodobo argumentujú, že sankcie neukladajú z dôvodu nemožnosti stotožnenia páchateľa. Ak však k jeho stotožneniu dochádza, ako sa stalo nielen v tomto prípade, tak sankcia, ktorá by mala byť spoločenský odstrašujúca a medializovaná, je v zanedbateľnej výške. Tento postoj úradov je v príkrom rozpore s tvrdeniami MŽP SR o nekompromisnom boji s páchateľmi skutkov proti životnému prostrediu.
Štát dlhodobo chráni – úmyselne či neúmyselne – spoločenský nevhodne konajúcich voličov (so skutočnými občanmi títo ľudia nemajú nič spoločné) pred slušnými občanmi, a to nielen v oblasti priestupkov a trestných činov voči životnému prostrediu.
Internalizovať zisky a externalizovať spoločenské náklady, nikoho si nepohnevať, kráčať cestou čo najmenšieho odporu, byť opäť zvolený či večne prilepený na úradníckej stoličke ... tož primárny cieľ všetkých zúčastnených v akejkoľvek kauze, podnete, trestnom stíhaní ...
Jedinou obeťou sa tak stáva krajina.
Možno tá za Vašim domom či obcou, kde v tejto chvíli niekto so súhlasom či bez súhlasu orgánov štátu, na Vašom či cudzom pozemku, niečo ukladá, spevňuje, vyrovnáva ...
Päťdesiat eur je totiž dobrá cena za akékoľvek svinstvo.
