Tento typ krajiny nielenže produkuje nesystémové strany, ale odkláňa občanov od záujmu o veci verejné smerom k radikálnym riešeniam.
Kým premiér Fico filozofuje o korupcii, klientelizme, rodinkárstve, práve a spravodlivosti, na ulici či v súdnych sieňach sa denno-denne odohrávajú desiatky príbehov dokumentujúcich stret nadradenosti s bežným občianstvom.
Zneužívanie miestnej moci v hmle samosprávneho riadenia, zjavná legalizácia pôsobenia nomenklatúrnych komunistických kádrov vo vrcholnej politike a zľahčovanie vplyvu príslušníkov Štátnej bezpečnosti aj na súčasne spoločenské dianie, systémové rozkrádanie štátu prostredníctvom lukratívnych a preplatených zmlúv a súčasný tlak na prelomenie „dlhovej brzdy“ ... , sú len malou ukážkou podhubia v ktorom sa zmnožili tisíce plodníc papalašizmu.
To čo predviedol advokát Dušan Daňový na bratislavskej hrádzi, je len malou ukážkou toho, akú nadradenosť vyklonovalo spoločenské zriadenie založené na selektívnej spravodlivosti a právach jednotlivcov, u niektorých občanov SR. Politikoch, sudcoch, advokátoch, lekároch ...
Prepis rozhovoru (zdroj: fb Mikuláš Sliacky):
(trúbenie auta, prichádzajúceho zozadu)
Daňový: „Mám ti ***** jednu? Áno?“
Cyklista: „Ak máte povolenie, je to v poriadku.“
Daňový: „Mám ti jednu ***** ty povolenie?“
Cyklista: „Ak máte povolenie, je to v poriadku. Sme občianske združenie a riešime situáciu.“
Daňový: „Občianske združenie? Choď do roboty, ty ***** My všetci chodíme do roboty, my sa nebicyklujeme. Ty ***** Ti hodím do toho kanála ten mobil.“
Cyklista: „Tak ako to chcete riešiť, keď je tu taká situácia?“
Daňový: „Choď do ***** Ty vyrieš tam dopravu na ceste najprv, ty občianske združenie. Čo myslíš, že ja budem chodiť dve hodiny do roboty ráno? Ty *****!“
Cyklista: „A to všetci majú chodiť tadiaľto teraz?“
Daňový: „To sa tu chceš hádať s tými päťsto autami, čo tu pôjdu?“
Cyklista: „Ako to chcete vy riešiť potom, povedzte mi.“
Daňový: „Počúvaj, choď do roboty, ty občianske združenie. Ty *****!“
Odkaz z bratislavskej hrádze je odkazom pre celé Slovensko.
Kým desaťtisíce občanov stoja každé ráno v zástupoch čakajúc na ušmudlané autobusy a večne meškajúce vlaky, kým hromžia v cestných kolónach posúvajúcich sa dopredu po metroch, aby sa dostavili do sedemsto eurového zamestnania, tak nadľudia podľa vzoru Daňový môžu prijímať akékoľvek riešenia - aj také, ktoré odporujú platným zákonom či morálke. Ich práca je totiž dôležitejšia, než tá naša, ich osoba je nedotknuteľná.
Prebiehanie sa na bratislavskej hrádzi, kde väčšina vodičov – ktorých sporadický niekto skontroluje – buď nerešpektuje zákon alebo sa oháňa privilegovanou bumaškou, je metaforou na spoločenský protekcionizmus.
Okaté prihrávky k štátnym zákazkám, dotácie determinované príslušnosťou k správnemu politickému kmeňu, selektívne konanie či nekonanie štátnych inštitúcií voči politikou chráneným osobám ... , sú inou formou predbiehania sa či využívanie nenáležitých výhod a sprostredkovaných informácií.
Krajina, ktorá selektívne posudzuje konanie rôznych osôb – a to s prihliadnutím na ich spoločenský status – smeruje nielen k totálnemu morálnemu rozkladu, ale aj k úplnej strate rešpektu občanov voči jej inštitúciám.
Učiteľka etickej, environmentálnej či občianskej výchovy sa môže aj roztrhať počas prezentácie tém spoločenskej zodpovednosti, environmentálneho uvedomenia či aktívneho občianstva ..., lebo ulica dá deťom ráznu odpoveď.
V tejto krajine sa majú dobre len hajzli!
