Bolo to pred internetom i sociálnymi sieťami, pred dobou miliónov smatfónových fotografií zdieľaných v pokluse zberu plytkých zážitkov, pred bezduchými lajkami pre fastfoodových kamarátov - ktorí vás nechajú v štichu pri prvom závažnejšom probléme - a hejtov pre každého mimo vlastnej svorky, pred vymiznutím flanelových ľudí z hrebeňov hôr voňajúcich potom a pokorou.
V ranných hmlách prebúdzajúceho sa dňa, po predriemanej ceste hrkotajúcimi električkami či vrčiacimi karosami, dolinami i úbočiami hôr, so zlepeným chlebom a termoskou v lacnom batohu, kráčali nomádi za vlastnými snami. V rozvážnosti krokov bola hora či dolina cieľom a cesta autentickým osobným príbehom.
A prešiel čas ...
Liptov. Po úbočiach hôr sa šplhajú línie lanoviek i porevolučný stavebný nevkus. Chopok flanelových košieľ metamorfovaný na raj kávičkárov, roztopašných rodiniek a znudených porevolučných podnikateľov vetrajúcich milenky.
V dolinách a kotlinách domy na streche, Piesočkovo, Mini Slovensko, Ovečkovo, prírodné travertínové krátery s dušou premenené na vybetónované mini kúpaliská ... Len rýchlo, rýchlo, rýchlo, speňažiť prírodnú kulisu predajom nevkusu a gýču.
Obdivovateľ Mahátmá Gándhího - s ktorým som ešte prednedávnom sadil lipové stromoradie - poprie sám seba (???) i filozofiu duchovného vodcu - a rozbliká krajinu 150 000 svetielkami v svetelnom parku Lumagica. Smog za 13 eur.
Zlacneli sme.
Už sa skoro nikomu nechce kráčať strminami za neistým výsledkom. Zniesť úpek i energiu vysávajúcu zimu, brodiť potoky i prerážať snehové pláne, žiť životom páliacich lýtok, zrýchleného dychu a telo opíjajúcej únavy. Hodiny sa s trpezlivosťou Boha pozerať na horizont vrcholovej plošiny. V tichu čeliť vlastným démonom. Už nevieme byť s horou (s dolinou), obnažený až na kosť.
Siná, Poludnica, Slemä, Veľký Bok, Rohačka, Salatín, Babky, Prosečné... – tie neznáme pojmy pre ceprov – sú poslednými oázami pokoja mimo deštruktívneho prúdu konzumného turizmu.
Príroda, nielen Liptova, je už len kulisa pre gýč a fastfoodové zážitky. Hádžeme do kotla vlastného prežívania pochybné palivo a zároveň hlceme na tony antidepresív.
Už plná šálka sa nedá naplniť.
