Tabák (OĽaNO) v tatranskom potoku valcuje mediálny priestor. Trochu sexistické, prvoplánové a farizejské. My tu v Liptove, napríklad na Liptovskej Mare, máme fajnovejšie entity, vegetujúce – na pláži a nad zákonmi – bez významného mediálneho humbuku.
Prednedávnom nám zo Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. samoodišiel generálny riaditeľ Róbert Hok, vraj zo zdravotných dôvodov. Dlho sa neohrial a tejto ministerstvom životného prostredia šírenej verzii neverí nikto z nezávislé uvažujúcich a aspoň čiastočne zorientovaných Liptákov. Narazil.
Už tri roky sa tu šteboce o odstraňovaní nelegálnych stavieb z brehov Liptovskej Mary – Domaši len ticho závidíme – a výsledkom je nič plus ďalšie nelegálne stavby a stupňujúca sa pridaná hodnota ďalšieho protiprávneho konania.
Štátne pozemky rozkradnuté, pardon zamenené, ochranné lesy vysadené za peniaze štátu ako súčasť výstavby vodného diela rúbané ostošesť podnikateľskými nadľuďmi a na voľných brehoch s odstráneným lesom rozosievané stavebné korálky nevkusu. Anarchia a vleklý stavebný dozor s jediným cieľom: unaviť aktivistov a legalizovať!
Podnikateľ rómskeho pôvodu zvýrazňuje vlastnú etnicitu - už to nie je zakázané (?) - a údajne sa sťažuje tomu prapodivnému úradu splnomocnenca pre rómske komunity, že prečo práve on má odstrániť čiernu stavbu medzi prvými. Hodená rukavica vraj smeruje k Budajovi, zákonné princípy a vládne klišé padni komu padni sa premieňajú na umelo živený etnický problém.
V záplavovej zóne vodného diela nelegálne vjazdy motorových vozidiel, táborenie a kempovanie. Karavány, stany, ohniská, elektrocentrály ... Rozkokošená spoločnosť na čele s členom miestnej rybárskej stráže i akéhosi papaláša z polície. Pomáhať a chrániť vyzlečené spolu s uniformou, zneužívanie právomoci verejného činiteľa ako teoretická platforma.
Pár statočných – netuším či je ich aspoň sedem – z dobrovoľnej stráže prírody putuje brehmi a necháva sa opľúvať relativizáciou zákonov a starostlivo zabalenými vyhrážkami.
Tuším, že prejde ďalšie leto a neudeje sa nič zásadné. Papaláši zabalia opálené bruchá do slušivých oblekov, rybárska stráž zbilancuje počet prázdninových pitiek, policajti sa začnú hrať na ruku zákona, pár nových čiernych stavieb žmurkne z brehových porastov na okoloidúcich, hory odpadkov počkajú na jesenný zber aktivistami.
Tabák v tatranskom potoku je len vrcholom obrovského ľadovca, mediálna odozva jej skutku neadekvátne prepálená. Sme väčšinovo nevychovaná sebranka s vlajkou, štátnym znakom a hymnou, bez civilizačného bozku a úprimnej túžbe po práve a spravodlivosti. A na to vakcína neexistuje.
Socialistický Štatút krajinného celku Liptovská Mara (s účinnosťou od 01.02.1977) – ktorý nebol nikdy formálne zrušený – nepriestrelne kodifikoval činnosti na brehoch i hladine Liptovská Mara. Demokracia však akceptuje anarchiu.
Breh VN Liptovská Mara začiatkom júla 2021 s účasťou verejných činiteľov (Foto: OZ LIPA - Liptovskí aktivisti)
