„Ministerstvo životného prostredia odštartovalo pilotnú fázu environmentálneho vzdelávacieho projektu Triedim, triediš, triedime. Projektom, do ktorého sa už zapojilo 962 tried po celom Slovensku, reaguje ministerstvo na skutočnosť, že Slovensko sa v triedení odpadu ocitá na chvoste Európskej únie,“ je časť zo strohej tlačovej správy tohto ústredného orgánu štátnej správy.
Predprípravné ticho, bez akejkoľvek snahy zapojiť do projektu resp. financovať aktivity tradičných mimovládnych organizácií venujúcich sa dlhodobo environmentálnej výchove a vzdelávaniu (napr. Centrum environmentálnych aktivít – Trenčín, OZ Sosna – Družstevná pri Hornáde, Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica – Bratislava, DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie – Bratislava, OZ TATRY – Liptovský Mikuláš, Združenie Slatinka – Zvolen, atď.), zaváňa ďalším účelovým posúvaním finančných zdrojov k tým správnym ľuďom a subjektom.
Akoby nestačilo aktuálne už iba 24 mil. eur smerujúcich k Slovenskej agentúre životného prostredia na projekt „Zlepšovania informovanosti a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepšovania kvality životného prostredia na Slovensku“, v ktorom sa údajne – podľa ostatných informácií – rozpustí 22 % objemu alokácie v mzdách (ktoré má SAŽP aj tak financované zo štátneho rozpočtu), 73 % v službách obstarávaných „zvonku“ a 5 % v cestovnom, majetku a pod. Predmetný projekt sa opäť veľmi úspešne vyhol – v krajine chváliacej sa Koncepciou rozvoja občianskej spoločnosti – mimovládnym organizáciám a reálnemu financovaniu ich potrieb a dlhodobých aktivít, ktoré na rozdiel od rôznych štátom organizovaných potemkiád, prinášajú aj nespochybniteľné kvantitatívne a kvalitatívne výsledky.
Akoby nestačilo, že financovanie výchovno – vzdelávacích aktivít organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV) skĺzlo – samozrejme, že v súlade so zákonom (§ 7 vyhlášky) – do ťažko kontrolovateľného a neúčinného marazmu neosobných inzerátov, oznamov v tlači či rozhlase, insitných súťaží ..., namiesto win-win spolupráce s mimovládnymi organizáciami a finančnej podpory ich priamej práce na školách či s verejnosťou.
Opäť raz niekto so správnymi kontaktmi tuneluje tému, ktorej sa nikdy intenzívne nevenoval a prostredníctvom vysoko postavených stakeholderovsi zabezpečil politickú propagáciu a zrejme aj financovanie projektu.
Autorka projektu – Bohumila Tauchmannová, o ktorej v oblasti environmentálnej výchovy a vzdelávania nikto nikdy nepočul a ktorá objavila čaro triedenia odpadu, je konateľkou spoločnosti INCOMA Slovakia, s. r. o., ktorá sa venuje poskytovaniu marketingových služieb.
INCOMA Slovakia, s. r. o. má v porfóliu aktivít aj Národný vzdelávací projekt spoločenskej zodpovednosti zameraný na oblasť odpadov – „Odpad je surovina“, v ktorom vystupuje ako organizátor projektu. V predmetnom projekte je zapojená aj iná marketingová firma – ABBICON Trade, s. r. o., v postavení koordinátora projektu. Obe firmy sídlia na tej istej adrese (Mišíkova 10, Bratislava) a emailová adresa Bohumily Tauchmannovej vo firme ABBICON Trade, s. r.o. figuruje ako kontakt o uchádzanie sa o zamestnanie. Partnerom projektu „Odpad je surovina“ je Phillip Morris Slovakia.
Z kontextu je zrejmé, že projekty spoločenskej zodpovednosti „Odpad je surovina“ a národný vzdelávací environmentálny projekt „Triedim, triediš, triedime“ sú vnútorne prepojené. Ani k jednému z nich nenájdete žiadny projektový zámer obsahujúci časový plán, kvantitatívne a kvalitatívne merateľné kritéria úspešnosti projektu, rozpočet vrátane zdrojov financovania.
Dozviete sa iba všeobecné frázy typu: „...Cieľovými skupinami má byť podľa autorky projektu Bohumily Tauchmannovej široká verejnosť, školy a rôzne komunity. Jednou z možností by mohli byť podľa nej prechádzky detí a žiakov v prírode alebo v meste pri spoznávaní kultúry či histórie spojené s čistením mesta. Snahou je tiež poukázať na to, že odpad treba triediť a recyklovať a že často sa dá následne zmysluplne znova použiť. ... Jeho súčasťou bude tiež týždňová kampaň národných dní Vyčistime Slovensko, ktorá je naplánovaná v polovici septembra (18. - 24. 9.) ...“
Už opäť raz ideme čistiť Slovensko – samozrejme národne – za nekonajúcu štátnu správu životného prostredia a alibistické samosprávy.Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré neodpovedá na zatvorené či otvorené listy,ignorujúc ohlásené nelegálne skládky odpadov prostredníctvom aplikácie TrashOut, nás ide – prostredníctvom neosobných marketingových firiem – učiť občianstvu a spoločenskej zodpovednosti.
Mám za to, že nielen ministerstvo, ale ani firmy spojené s pani Tauchmannovou nemajú reálnu predstavu o situácii na školách v SR. Väčšina z nich, vrátane vysokých škôl pripravujúcich budúcich environmentalistov, nemá – v rozpore so zákonom o odpadoch – zavedený povinný permanentný a ľahko dostupný zber papiera, plastov, kovov a skla či oddelený zber zložiek odpadu s obsahom nebezpečných škodlivín (nebezpečný odpad). Tento stav je možný len preto, že cca šesťtisíc subjektov pôsobiacich v SR v oblasti formálneho vzdelávania (MŠ, ZŠ, SŠ, VŠ, CVČ) nikto nekontroluje z hľadiska iných zákonov než bezprostredne sa týkajúcich samotného výchovno – vzdelávacieho procesu.
Slovenské školstvo preto trpí ukážkovým rozporom medzi teoretizovaním na hodinách a praktickými možnosťami pre uplatnenie získaných poznatkov a postojov v interiéroch školy či v externom prostredí. A práve mladí ľudia sú na takéto farizejstvo dospelých extrémne citliví, nakoľko sa v nich upevňuje postoj, že v živote aj tak o nič nejde, že je to len akási hra so slovami na zákony, pravdu, spravodlivosť ...
Projekt „Triedim, triediš, triedime“ je len ďalší mediálny humbuk typu „Vyčistíme si Slovensko“ (2012 – 2015), aplikácia TrashOut (2012 - ???) ... vytvárajúci ilúziu vzdelávania či riešenia problému.
Každý poctivý pedagóg, aktivista či pracovník mimovládnej organizácie, ktorý v oblasti environmentálneho vzdelávania a výchovy pôsobí, vie, že každá zmena postojov je dosiahnutá len nesmiernym osobným nasadením, pravidelným kontaktom s deťmi (či dospelými) a systematickou prácou. Žiadne marketingové skratky tu nefungujú.
