Inštitút environmentálnej politiky (IEP) - v argumentačnom boji za reformu národných parkov - pred niekoľkými dňami zverejnil správu podľa ktorej od začiatku 21. storočia ubudlo zo slovenských lesov každý rok v priemere 0,46 % rozlohy lesa.
IEP ďalej v tlačovom výstupe uvádza, že s výnimkou kalamitného roku 2004 zažilo Slovensko najväčšiu stratu lesa v roku 2018, pričom najviac postihnutým regiónom za ostatných 20 rokov bol región Kysúc. Tento stav sa nezmenil ani v uplynulých štyroch rokoch. V národných parkoch bola v rokoch 2017 až 2020 priemerná ročná strata lesa na úrovni 0,56 %. Podľa satelitných snímok boli regionálne na tom najlepšie lesy na východnom Slovensku a na Hornej Nitre. Naopak, najhoršie skončili oblasti na Kysuciach a podtatranské okresy Poprad a Kežmarok. Intenzita ťažby má vplyv aj na to, ako dokážeme zachytávať uhlík a prispievať tak k boju proti zmene klímy. IEP ďalej konštatuje, že lepší stav vykazujú územia s 5. stupňom ochrany s bezzásahovým režimom.
Analytici používali už spracované údaje satelitných snímok z portálu Global Forest Watch. Tie využívajú vegetačný index na identifikáciu lesa (nástroj identifikuje iba starší les s výškou cca 5 metrov) na ploche 30x30 metrov. Ak je na danej ploche aspoň 30 % pokryv stromov, tak sa plocha považuje za les.
Na vyššie uvedené tvrdenia reagovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR tzv. Zelenou správou (Správa o lesnom hospodárstve SR za rok 2020), z ktorej citujem: Lesnatosť v Slovenskej republike v roku 2020 dosiahla takmer 45 % územia. To radí Slovensko na 7. miesto spomedzi štátov Európskej únie. Výmera lesa v SR dosiahla takmer 2 mil. ha, od roku 1990 sa priemerne každoročne zvyšuje o 993 ha. Za minulý rok prirástlo v slovenských lesoch 12 mil. m3 dreva. Oproti tomu sa vyťažilo len 7,5 mil. m3, čo je najnižší objem ťažby dreva od roku 2005. V našich lesoch sa spomedzi všetkých európskych krajín nachádza aj najvyššia zásoba odumretého dreva s hrúbkou 10 cm a viac.
V prostredí vybičovaných vášní – živených poslancom NR SR Borisom Kollárom (SME RODINA) a jeho vernými – si polievočku prihrial aj Zväz spracovateľov dreva SR, ktorý bezmyšlienkovite zaútočil nielen na zámer reformy národných parkov, ale aj mimovládne ochranárske organizácie (Mimochodom neziskovou organizáciou – požívajúcou rôzne štátne benefity je aj Slovenský poľnovnícky zväz a stovky športových klubov) organizáciou, citujem: „Zväz spracovateľov dreva Slovenskej republiky (ZSD SR) zásadne nesúhlasí s tým, aby hospodárska a ochranárska starostlivosť o všetky lesy Slovenska prešla akýmkoľvek spôsobom pod rezort životného prostredia. V tomto rezorte sa totiž spája nespočetné množstvo rôznych „ochranárskych“ neziskových organizácií, ktoré už roky tunelujú systém ochrany prírody a krajiny na Slovensku a živia svoje „aktivity“ peniazmi z eurofondov. „Ochranári“ z Bratislavy a okolia zasahujú do života sysľov na Muráni, počítajú a ochraňujú medvede v Nízkych i Vysokých Tatrách, „ochraňujú“ hlucháňa hôrneho v Malej Fatre, obmedzujú chov oviec na tradičných pasienkoch na Orave, Kysuciach i pod Poľanou, nedovoľujú vstup do lesov kvôli hniezdeniu vtákov a pod.“
Na tieto tvrdenia okamžite reagovalo Ministerstvo životného prostredia SR, citujem: „Nepriateľský tón stanoviska ZSD SR a uvádzanie skresľujúcich informácii o grantoch má vyvolať voči ochranárskym aktivitám závisť a nepriateľstvo. MŽP SR odsudzuje takýto postoj ZSD SR voči ochranárskym aktivitám o to viac, že toto štvanie vydali v dobe, kedy si pripomíname Nežnú revolúciu. ZSD SR má jasné zámery a ciele zarobiť v lesoch čo najviac peňazí. MŽP SR je tu práve preto, aby sa biznisový záujem vyvažoval pripomínaním platných zákonov a verejným záujmom. Verejným záujmom nie je bezbrehý zisk drevárov, ale zladenie záujmu podnikateľov s občianskymi združeniami. Práve na toto zladenie a vyváženie záujmov existujú u nás platné zákony, v zmysle ktorých konajú aj ochrancovia aj aktivisti. Útok ZSD SR na MŽP SR a občianskych aktivistov prekročil hranicu prejavenia postoja, obsahuje manipulačné a nepravdivé informácie a útočí na platné zákony vrátane ústavnej povinnosti štátu chrániť prírodné bohatstvo osobitne v národných parkoch. Takisto negatívne musí MŽP SR hodnotiť požiadavky ZSD SR na spochybnenie úlohy národných parkov a tiež ich útoky na Plán obnovy a odolnosti.“
Boris Kollár a jemu podobní - ktorých nikdy neuvidíte vášnivo kričať pri národných rozkrádačkách napr. pri VN Liptovská Mara či v Demänovskej doline - dosiahli svoje. Idealizáciou vidieka – priestoru s tisíckami nelegálnych skládok odpadov (stačí si pozrieť databázu TrashOut), ktoré samosprávy úmyselne neriešia v krátkozrakom populizme voči vlastným občanom, v početných krádežiach dreva dokumentovaných políciou i aktivistami, v prostredí vypúšťaných žúmp do priekop a vodných recipientov, opäť nevidených lokálnymi autoritami – a démonizáciou reformy národných parkov prihodili ďalšie palivo do rozpáleného kotla už pandémiou dostatočne vydráždenej a rozoštvanej spoločnosti.
Súvisiace články:
Slovensko z výšky pár kilometrov: Za 15 rokov zmizol les veľký ako celé Tatry
Rezervácia pralesy Slovenska je realitou
