..som človek, ktorý si všíma v živote aj maličkostí. Je to zaujímavé, ale niekedy sa aj neopláca :-)) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Jeden obraz a tri pohľady na neho. Raz som vytiahla v starej šope obraz, na ktorom bol namaľovaný muž, ktorý ťažko pracoval a mal smutný výraz v tvári. Obraz bol starý a zaprášený. Keď som ho očistila, napadla ma myšlienka: však je to starožitnosť a určite by sa dal predať za dosť peňazí!
Blíži sa Svetový deň športu. Málokto to vie. Ja by som to tiež nevedela, keby mi neprišla ponuka pre mojich prváčikov zúčastniť sa športovej akcie. Takým to dňom je 4. apríl. Prihlásila som sa s deťmi na túto športovú olympiádu a v tejto súvislosti sa zamýšľam, prečo je super, keď deti športujú. Nedávno som „dala“ svoj prvý polmaratón.
Už malé deti v prvej triede učím, že krajšie je dávať ako dostávať. Tá naša radosť z dávania je väčšia, ako radosť obdarovaného. Jedna z mojich dcér ma pozvala do divadla. Pôjdu aj spolužiaci, niektorí tiež s rodičmi. Predstavenie Chrobák v hlave som síce viackrát videla, ale povedala som si - urobím jej radosť, pôjdem. Čakala som ju v aute pred halou, kde skončila svoj basketbalový tréning. Svoju prípravu na spoločenskú akciu zvládla na výbornú. Z haly vyšla krásna, upravená 19-ročná dievčina, na ktorú som bola v tom okamihu pyšná. Šaty, účes, kabelka .... no jednoducho super.
Dnes sa stretli v športovej hale anjeli a anjelici. Akí? Basketbalistky Good Angels a naši najmenší športovci - basketbaloví prípravkári. Nebolo to síce osobné stretnutie, pretože tí velkí „anjeli" (basketbalistky z Košíc sú ozaj poriadne vysoké) hrali svoj extraligový zápas s BK Petržalka a tí malí sedeli v hľadisku. Ako trénerka najmenších som chcela, aby aj títo špunti zakúsili atmosféru veľkého basketbalu. Výsledok nebol podstatný, ale hlasy Martinka, Danielka, Braňka, Danka, Miška, Mirka, Maťka, Mišky bolo občas naozaj počuť.
Prečo si všetci myslia, že živé, neposedné deti sú z iného sveta. Týmto deťom sa hovorí všelijako, väčšinou sú „zlé". Poznáte to: Miško ide okolo stola a nechtiac sa mu podarí zhodiť všetko, aj s obrusom. U lekárky neposedí, potrebuje sa pohybovať, niečo hovoriť, pýtať sa. V autobuse sa mu podarí - kým príde k svojmu miestu na sedenie - jednoho pána drgnúť, tete stúpnuť na nohu a ešte aj zakopnúť a padnúť ujovi do náruče. Samozrejme všetci nadávajú.
Keď sa spýtame detí, kedy pociťujú najväčšiu radosť - väčšinou povedia: keď dostanem darček, keď mi kúpia obľúbenú zmrzlinu. Keď sa spýtame starého človeka - bude hovoriť o vzťahoch so svojimi blízkymi. Tie su pre šťastnú starobu veľmi dôležité. To by si mali uvedomiť najmä rodičia, učitelia, vychovávatelia.
Dobré ránko .... crrrrrr!!! Čo sa deje? Čo to straší? Aký zvuk mi sen môj plaší? Sú prázdniny, mám chuť spať! Nechce sa mi ešte vstať! Ja som budík budíček, prerušil som Tvoj sníček. Dnes nemáš deň prázdninový, školský rok sa začal nový! Takto sa dnes začne historický deň v škole Felix. Prvý deň prváčikov, prvý deň učiteliek, vychovávateliek v novej škole. Scénka otvorí v týchto chvíľach - kedy pravdepodobne čítate tieto riadky - prvý školský deň. Tak tomu je i v iných školách ... dnes chcem hovoriť o prváčikoch a ich pani učiteľkách (PU).
Som „očernená" na 3 riadky, júúúj ako rada by som si tu špinu o sebe prečítala. Netuším, o čom píšu tieto 3 riadky ... veď mám „moje" školské deti tak rada, nikdy by som im neublížila ani nenaviedla na zlo. Ale predsa ....
Letné dovolenky slúžia na to, aby si človek oddýchol. Ako sledujem ľudí okolo seba, najviac ich lákajú pobyty pri mori - pokiaľ na to majú. Viem, čo to obnáša. Raz som sa takto „obetovala" a potom si povedala - už nikdy viac! Môžete mi hovoriť, však tam plávam, chodím na výlety ... neobstojíte. Ja som človek aktívny, ktorý potrebuje oddychovať s endorfínmi tj. s pohybom.
Možno čudný nadpis, ale ... čo je nad prírodou? Asi len to nebo, raz to tam bude určite najúžasnejšie J. Tento rok som prežila najkrajšiu Školu v prírode z mojej nie dlhej praxe. Z našej školy išli druháci, tretiaci a s nimi ja, učiteľka Lucka, vychovávateľky, zdravotníčka, kamarát a jedna mamička. Dohromady sme tvorili superteam! Namierili sme si to na Oravu do Novote. Ako sme sa mali? Takto:
... uplynú 2 roky, čo som vás spoznala. Vás a vašich rodičov. Prvé slová, ktoré som vám – deťom povedala, boli ... chcem byť vašou druhou mamou. Chcem vás naučiť písať, čítať, počítať, kresliť, športovať, hrať na flauty, vystupovať na predstaveniach, ale hlavne vychovávať.
Blíži sa obdobie dovoleniek. Chcem vám len odporučiť, ako /ne/stráviť dovolenku. Tiež poradiť, že keď človek neberie život s humorom – môže sa zblázniť. Každý rok cestujeme do Vysokých Tatier. Ja, manžel a našich 6 detí.
Či som dobrá mamka, to musia posúdiť moje deti. Ale snažím sa :-)). Keď som po dlhééééj materskej so šiestimi deťmi nastúpila do práce, bola som šťastná ako to moje najmenšie decko, keď sa trafilo do basketbalového koša. Tak predsa, podarilo sa mi nastúpiť do "rozbehnutého vlaku" a zaradiť sa medzi "normálnych". Dodnes obdivujem zamestnávateľa, že ma s mojim životopisom zobral. Povinnosti pribúdali a ja ... tuším hyperaktívna (pri momentálne 3 deťoch s ADHD v mojej triede viem zodpovedne o čo ide) som to zvládala dobre. Všetci doma pomáhali a ani náš malý trojizbový bytík sa nezmenil na vždy neupratanú domácnosť (len občas :-)), či smetisko. Možno by som sa zmenila na namysleného človeka, keby .... som sa občas neutla. Raz som prišla domov, a čo to? Byt zamknutý, hurááááá - som sama doma. Dúfam, že pochopíte moju radosť. Byť sama doma sa mi stalo možno 5x od narodenia mojich detí. Rýchlo urobiť čo najviac, však som sama doma. Vtom mi niečo vypadlo z ruky a rozbilo sa. Tak som ja - vraj slušný človek - poriadne zahrešila. Však som sama doma.... po 5 minútach sa však s rachotom otvorili dvere od skrine!
Keď deti športujú od malička, je to super. Keď športuje tehotná žena, kojaca žena, alebo žena so 6 deťmi, to je už celkom niečo iné. Keď som čakala dieťa, myslela som na to, aby som mu neublížila. Z toho sa odvíjalo aj moje športovanie. Keď som kojila dieťa (zvyčajne niečo cez rok), športovala som tak, aby som nestratila mlieko. No a keď som nebola ani jedno ani druhé, tak som nemyslela na nič. Ani na seba. No a toto píšem teraz, keď ležím s obojstranným zápalom pľúc priklincovaná v posteli. Je to preto, že som pri športovaní nemyslela na nikoho. Tak pekne poporiadku.
