Bratislava mohla ostať krásavicou na Dunaji, keby komunisti svojimi špinavými paprčami a patentom na všetko nezničili, čo sa dalo. Nový most je síce peknou stavbou, ale jeho cena bola mnohonásobne preplatená stratou historického podhradia. Okrem toho, uzurpácia Slovenského národného povstania komunistickými pohlavármi, prekrucovanie jeho histórie a perzekúcie tých jeho aktérov, ktorí sa pokúšali hovoriť celú pravdu o ňom, robila zo samotného povstania pomerne pochybný produkt.
Strana Smer si uzurpovala oslavy SNP tak, ako kedysi Komunistická strana Československa. Je k nemu rovnako nekritická a vyzdvihuje ho na piedestál, na ktorý nepatrí. Možno sa len čudovať, že v inak konzervatívnom hlavnom meste žne iniciatíva postokmunistických Smer – ákov za návrat ku komunistickému názvu pomerne veľký úspech.
Netvrdím, že názov Nový most je ideálny, pretože nič nehovorí, je tým najprázdnejším názvom, s akým som sa doteraz stretol (spolu so Starým mostom). To už ho mohli rovno nazvať Most cez Dunaj. Názov mostu by mal byť odkazom na históriu, najlepšie na to obdobie, v ktorej vznikol, čiže 1967 - 1972. V prípade názvu evokujúcom negatívne stránky doby svojho vzniku by mohol byť Mostom normalizácie, či Mostom sovietskeho vpádu, v prípade odkazu budúcim generáciám napríklad Petržalským mostom, v nadnesenej forme možno Mostom slobody (ktorej predstava sa v auguste 1968 opäť kúsok vzdialila). Petržalský most by pripomínal svojim názvom tragédiu straty Starej Petržalky a svojou polohou stratu podhradia. Pamätné tabule opisujúce tieto dve kultúrne a architektonické tragédie spáchané komunistickým režimom by boli osadené na oboch brehoch Dunaja.
