Podľa výpovedí bývalýchpolitických väzňov ktorí naňho podali žalobu, ich A. Grebeníček spolus kolegami mučil elektrickým prúdom, mlátil obuškami, kopal do nich,mnohokrát do bezvedomia. Do vysokých topánok vložili bezbrannej obeti svorky,zaviazali šnúrky a pustili prúd... tí ľudia sú dnes osemdesiatnici.Domáhali sa odsúdenia vinníkov, pretože skutky ktorých sa dopustili bolia stále sú zločinmi proti ľudskosti, ktoré sú nepremlčateľnéa odsúdeniahodné. „Nejde nám o to, aby šel Grebeníček ve svém věku sedět.Chceme jen, aby někdo konečně řekl, že je vinen.“ To bolo stanovisko českejKonfederácie politických väzňov – nešlo im o výšku trestu, aleo zosobnenie viny, symbolický trest pre vinníkov a aby neodchádzaliz tohto sveta s vedomím beztrestnosti.
A čona to české súdy? Majú rovnaký problém ako my – za doživotných sudcov bolivymenovaní komunistickí sudcovia, ktorí budú súdiť možno ešte naše deti. SudkyňaRadomíra Veselá – do roku 1991 členka KSČ - ktorá prípad dostala na starostibola kritizovaná bývalou ministerkou spravodlivosti Vlastou Parkanovou(terajšia ministerka obrany) za svoj prístup, pretože Grebeníčkovci robili šesťrokov obštrukcie, za ktoré neboli sudkyňou postihnutí. Citujem server idnes.cz:
„Vše alenasvědčuje tomu, že Grebeníček se v minulosti soudu vyhýbal. Když mělo býtjednání u soudu, nechal se odvézt do nemocnice. Když bylo nařízeno jednání vnemocnici, jeho syn ho nechal odvézt.“
AloisGrebeníček zomrel bez súdu. Sudkyňa Veselá vyniesla v prípade jeho kolegu VladimíraZavadilíka oslobodzujúci rozsudok (v roku 2001). Odvolací súd však rozhodolo vine tohto starého eštébáka, ktorý sa hrdo hlásil k svojej službezvrhlého systému, ktorý 42 rokov terorizoval svojich vlastných občanov. Bolodsúdený na dva roky podmienečne. Ďalšia malá satisfakcia pre nespravodlivoväznených a trýznených. A čo u nás?
